“Jahodová zmrzlina alebo čokoládová? Idem si zacvičiť alebo si radšej pozriem nejaký seriál? Dovolenka pri mori alebo dovolenka v horách? Už dlho som nebol v exotickej prímorskej oblasti, ale budem sa nudiť. Na horách sa nudiť nebudem. A vyjde ma to lacnejšie, ako keď…”

Porovnávanie máme v krvi. Už ako malí vieme rozlíšiť tváre a hlasy našich rodičov od iných ľudí. Začíname vnímať svet okolo nás. A ako rastieme, dokážeme rozlíšiť rôzne predmety čoraz presnejšie. Všímame si detaily.

Ak sú predmety podobné, nastáva o niečo komplikovanejšie rozhodovanie. Vtedy začíname porovnávať kvalitu, aby sme vybrali nie len to správne jablko, ale aby bolo presne podľa našich predstáv. Aby, keď si ho vyberieme, bolo čo najsladšie, najkrajšie a malo čo najviac vitamínov. Už naši predkovia vedeli, že radšej by si mali vybrať šťavnatejšiu bobuľu. V takých momentoch kalkulujeme, pretože sa chceme čo najviac priblížiť k nášmu ideálu. No keď si nakoniec vyberieme, nemusíme byť vždy úplne spokojní.

Ekonómovia tento úkaz pomenovali ako náklady obetovanej príležitosti (po anglicky opportunity cost). Náklady obetovanej príležitosti predstavujú stratu všetkých ziskov, ktoré sme mohli mať, ak by sme sa rozhodli inak. Povedané slovami laika, to druhé jablko mohlo byť sladšie, aj keď sa príliš nelesklo. Porovnávame a vnímame rozdiely. A z toho sme nespokojní.

Psychológ Barry Schwartz  spravil niekoľko experimentov venovaných tejto téme. Jedným z nich bol experiment na Harvarde, počas ktorého študenti robili fotografie ich obľúbených vecí a ľudí. Keď skončili s fotografovaním, dve fotografie si sami vyhotovili. Z týchto dvoch si jednu fotku mali nechať a druhú poslať.

Tu ich pán Schwartz rozdelil do dvoch skupín. Obe skupiny sa mali rozhodnúť na mieste, no jedni si mohli v priebehu štyroch dní fotku vymeniť. Po piatich dňoch merali spokojnosť študentov z oboch skupín. Prekvapením bolo, že tí, ktorí nemali možnosť výmeny, boli spokojnejší s fotkou, ktorú si vybrali, ako ľudia z druhej skupiny.

Nespokojnosť vyplýva z našej osobnej integrity. Nevieme, či sme si vybrali správne. Pochybujeme, porovnávame, zisťujeme, čo sme našou voľbou stratili. Sklameme sami seba a narušujeme si tak našu vlastnú konzistenciu. Potešenie, ktoré sme mohli mať z výberu, je rázom menšie. Cítime, že sme spravili chybu.

Chyby sú však prirodzenou súčasťou nášho života. Nemali by sme sa ich báť a mať z nich strach. Môžeme sa z nej poučiť a riadiť sa radami do budúcna, neoplatí sa však plakať nad rozliatym mliekom. Je lepšie si po sebe upratať.

O tom, ako sa z nich nebáť si môžete prečítať v článku: Báť sa či nebáť sa? To je otázka

Ak sa chcete dozvedieť viac o paradoxe výberu, odporúčame tento TED talk Barryho Schwartza a aj jeho knihu „The Paradox of Choice“