Prečo sa musíme asertivitu učiť? Prečo pre nás nie je taká prirodzená ako agresívna či pasívna komunikácia a prečo je náročné byť asertívny?

Odpoveď môžeme hľadať v tom, ako funguje náš mozog. A to konkrétne jedna jeho časť zvaná amygdala. Tá sa správa ako neustále zapnutý detektor ohrozenia. Skenuje všetky naše vnemy a hľadá v nich čokoľvek, čo by nás mohlo ohroziť. Samozrejme, nejde len o fyzické ohrozenie, aj keď v minulosti bola jej primárna úloha chrániť nás pred predátormi.

Amygdala dokáže byť rovnako citlivá, keď niekto ohrozuje náš status, istotu, autonómiu, vzťahy alebo sa ku nám správa neférovo.

Model týchto piatich potrieb vytvoril David Rock a nazval ho SCARF, podľa začiatočných písmen Status, Certainty, Autonomy, Relatedness a Fairness. Tvrdí, že náš emočný mozog sa snaží chrániť nás vždy, keď niekto tieto potreby napáda, a zároveň sa snaží maximalizovať ich napĺňanie a uspokojovanie. Ak by vás táto téma zaujímala hlbšie, odporúčame knihy Jak pracuje váš mozek a Leadership s klidnou myslí.

Útok alebo útek

Problém spočíva v tom, že pre amygdalu je prirodzenou reakciou ustrnutie a následný útok alebo útek. Agresívna komunikácia je pritom komunikačný ekvivalent útoku a pasívna úteku. Tieto reakcie sú do veľkej miery automatické, a spustia v mozgu a v tele celú kaskádu ďalších reakcií, ktoré majú spätne vplyv na naše správanie a prežívanie (napríklad sa vylúčia rôzne hormóny ako adrenalín). Navyše, vnemy sa do amygdaly dostanú skôr, ako do mozgovej kôry, takže amygdala reaguje ešte predtým, ako máme šancu vedome a racionálne vyhodnotiť situáciu.

Asertívna komunikácia teda nie je prirodzenou reakciou amygdaly. Samozrejme to neznamená, že sa ju nevieme naučiť používať. Vyžaduje však tréning, pretože v podstate musíme preučiť svoj mozog, aby pozastavil reakciu útok alebo únik – a namiesto toho reagoval viac racionálne. Na to je potrebné vybudovať si zvyk, pretože vďaka tomu bude asertívna reakcia postupom času prebiehať automaticky.

Často sa učíme o asertivite, nie asertivitu

V tomto spočíva problém klasických školení asertívnej komunikácie. Aj keď dostanete rozsiahle vedomosti o technikách, postupoch či ideálnom vnútornom nastavení, väčšinou takéto školenia trvajú deň-dva, a to je žalostne málo času na vybudovanie si zvyku. Výsledok je, že si ľudia zapamätajú pár techník či spoznajú asertívne práva, ale používajú ich naďalej agresívnym či pasívnym spôsobom. Treba mať na pamäti, že na jednorazových školeniach môžete nadobudnúť silnú motiváciu a inšpiráciu, ale nedosiahnete zmenu, pokiaľ sa nebudete tréningu venovať aj po workshope. To samozrejme platí aj pre naše workshopy.

Preto vám ponúkame viaceré online aj offline nástroje, ktoré vám umožnia trénovať každodenne. Na začiatok pritom stačí, keď budete venovať pár minút denne tomu, že si pospomínate na komunikačné situácie a zamyslíte sa, či ste v nich jednali asertívne. Ak nie, zamyslite sa, na čo presne reagovala vaša amygdala. Čo bolo spúšťačom „útoku alebo úteku“?

Odporúčame vám prečítať si ďalšie články, ktoré sa týkajú asertivity aj asertívnych techník: 
Ako vyzerá pravá asertivita? 
Elegantné riešenie ako sa vyhnúť konfliktom a pritom povedať svoj názor
Môžete si taktiež zatrénovať v kvízoch: 
Kvíz: Rozpoznáte asertívnu a manipulatívnu komunikáciu?
Kvíz: Viete na problémy druhých reagovať asertívne?
Pokiaľ ste nemali to šťastie, že by vás asertivitu naučili už v detstve, tak to bude vyžadovať kus práce, kým si ju osvojíte. Podľa mňa to však rozhodne stojí za to.