Manažér – líder. V čom spočíva líderská rola manažéra? V čom spočíva rola lídra? Do akej miery má byť líder starostlivý voči kolegom? Pozrime sa na jeden možný prístup ako to celé uchopiť – transakčnú analýzu. 

Poznámka pre čitateľa: Za slovo manažér si môžete dosadiť napríklad aj: učiteľ, lektor, alebo kouč.

Eric Berne v 60tych rokoch publikoval niekoľko prevratných myšlienok, ktoré ovplyvnili aj aktuálnu psychológiu a široké odvetvia práce s ľuďmi. Medzi jeho najznámejšie a doteraz najčítanejšie knihy patrí Ako sa ľudia hrajú.

O čom to celé je?

Berne popísal, že základnou jednotkou ľudskej interakcie (spoločenského styku) je takzvaná transakcia. Ak sa v jednom priestore nachádzajú dvaja či viacerí ľudia, skôr či neskôr dá jeden najavo, že berie na vedomie prítomnosť ostatných. Pokiaľ ostatní prítomní reagujú na tento podnet, môžeme to nazvať transakciou. Pokiaľ nám takáto transkacia prináša nejaký zisk (prípadne pôžitok), nazývame ju hrou. Každá hra má svojich aktérov, ktorí hrajú určité role. Tie si aktéri vyberajú vedome, alebo – a toto je väčšina prípadov – nevedome na základe stavu ich ega. A tu to začína byť výrazne zaujímavé – a aj komplikované.

3 stavy ega

Stav ega vnímame ako súbor myslenia, cítenia a správania, ktoré sa vyskytujú spolu. Prvý stav ega, ktorý sa u nás rozvinul v detstve, nazval Berne “Dieťa”.  Ak sa ako dospelí dostaneme do tohto stavu ega, jednáme ako dieťa, ktorým sme kedysi boli. Tento stav má dva protipóly: hravé/prispôsobivé dieťa a tvrdohlavé/vzdorovité dieťa.

Pokiaľ sa naše jednanie (rozmýšľanie, cítenie a správanie) stotožní s ľuďmi, ktorí nás vychovali, dostávame sa do stavu ega “Rodič”. Ako Rodič preskakujeme medzi: kritickým/karhajúcim rodičom a starostlivým/opatrujúcim rodičom.

V momente, keď dokážeme racionálne vyhodnotiť realitu – vnímať prítomnosť – a pozorovať emócie Dieťaťa a Rodiča, dostaneme sa do stavu ega “Dospelý”. Jednotlivé stavy ega zapájame podľa potreby. Preto počas jedného rozhovoru môžeme niekoľkokrát nezávisle prebehovať od jedného k druhému. 

Ako vyzerá taká hra?

Ako malý som trávil veľa času u starých rodičov. Bývali vo veľkom (vtedy modernom) byte s dverami, ktoré mali v strede výplň z brúseného skla. Za jednými takými dverami bol ukrytý šlapací šijací stroj. Mechanizmus toho stroja – hlavne pedál a koleso – ma neskutočne fascinovali a dodnes sa vnútorne usmejem ak objavím v kaviarni namiesto stolíka starú Singerku. Jedného dňa pri mojom skúmaní mechanizmu za dverami som buchol dverami o stroj, čo nasledoval hlasný zvuk trieštiaceho sa a padajúceho skla z dverí. Na tento zvukový signál pribehla babka. Rýchlo vizuálne vyhodnotila môj zdravotný stav – nemal som ani škrabanec, len výrazne väčšie oči zo šoku. 

Babka: “Kto to urobil?”

Ja ešte stále s veľkými očami: “Trpaslík.”

Babka si dala ruky v bok a výrazne nadvihla obočie: “Vieš, že klamať sa nemá”.

Babkina otázka na prvý pohľad vyzerá ako žiadosť Dospelého o faktické informácie. Na psychologickej úrovni ukrýva táto otázka výzvu ku klamstvu – a ja som ju prijal. Tak nasledovalo poučenie o slušnom správaní od babkinho Rodiča. Samozrejme moja babka neplánovala “prichytiť ma pri čine”. Len je stav ega náhle využil situáciu a doprial mi malú výchovnú kázeň – tak ako sa to ona naučila od jej rodičov. (K tejto spomienke ma vrátil podobný príklad opísaný v knihe Ako sa ľudia hrajú.)

V tejto situácii nastáva otázka: Bola to moja potreba byť v tom momente vychovávaný, alebo potreba babkinho Rodiča starať sa o mňa (vizuálna kontrola – žiadne poranenie) a následne ma pokarhať? V každom prípade, obaja sme si v tejto hre zahrali svoju rolu. 

Dramatický trojuholník v hrách

V nadväznosti na Berneho prácu prichádza teória dramatického trojuholníka, ktorá popisuje, že v každej dráme musí byť Obeť. No a každá obeť má svojho Vinníka (Prenasledovateľa) a/alebo Záchrancu. Teda každé Dieťa má/hľadá svojho Rodiča a naopak. 

Obsypaný brúseným sklom z dverí som bol obeť, za ktorou prišiel záchranca (babka), ktorý preskočil do role prenasledovateľa. Spoločne sme tak zahrali hneď všetky tri role a obaja sme z toho mali svoj zisk. … no a ja som dostal lekciu, ako sa stať skúseným hráčom v roli Obete. Väčšinu hier sme sa totiž naučili už ako deti.

Pozrime sa teraz do prítomnosti. Ako to prebieha v práci:

Zamestnanec A: “Ten nový kolega C nedodržiava spoločné termíny a neodpovedá na moje e-maily.”

Manažér B: “Máš to ťažké. Kolega C je veľmi nezodpovedný.”

Na viditeľnej sociálnej úrovni je to komunikácia medzi dvoma Dospelými – výmena faktických informácií a uznanie stavu. Poďme hlbšie na psychologickú úroveň: Zamestnanec A je zúfalý z náročnej spolupráce s novým kolegom C. Príde za manažérom B, ktorému sa sťažuje – komunikuje z Dieťaťa/Obete.

Manažér B ho poľutuje a definuje Vinníka v trojuholníku – komunikuje z Rodiča/Záchrancu. Ziskom (alebo potešením) pre zamestnanca A je potvrdenie, že on je dostatočným – dobrým zamestnancom. Pre manažéra B je to udržanie si jeho pozície vedúceho pracovníka, ktorý sa o zamestnancov stará, alebo ich karhá.

Problémom je, že manažér B zamestnancovi A z dlhodobého hľadiska nepomohol, pretože len podporil hru v tomto trojuholníku. Hru si tak môžeme zahrať opäť zajtra.

Ako môže manažér pomôcť?

Ja: “Kolega P opäť neodpovedá na moje e-maily a partneri projektu sa ma už pýtajú, kedy dostanú reporty.”

Kolega M: “Zavolaj mu. Potrebujete si spolu nastaviť komunikačné kanály/spoluprácu.”

Áno, táto situácia bola “zahraná” v našej dielni Otvorenej Hry :). Kolega Martin síce nie je môj manažér, ale je “služobne starší”. Ja som za ním prišiel ako Dieťa/Obeť – to som sa naučil ešte pri rozbitom skle od dverí. Martin mi dal nástroje – faktické informácie – potrebné na to, aby som si sám vyriešil svoju potrebu. Reagoval na mňa zo stavu ega Dospelý a vedome neskočil do roli Záchrancu.

Namiesto toho Martin transformoval rolu Záchrancu na rolu Sprievodcu, aby som ja moju rolu Obete mohol otočiť na rolu Lídra (alebo Hrdinu). Vďaka tomu sa pre mňa situácia s Prenasledovateľom kolegom P zmenila na Výzvu a učiaci proces. Jednorazovo to u mňa nespôsobilo zázračnú zmenu. Situácia s P sa opakovala ešte niekoľkokrát. Rozdiel bol v tom, že obaja sme už boli poučený z predchádzajúcej skúsenosti a postupne sme si dokázali nastaviť vhodné komunikačné kanály, definovať pracovné priority a otvorene hovoriť o mojej frustrácii a jeho vyčerpanosti. 

Toto prerušenie mojej hry mi nepomohlo len s riešením jednej konkrétnej situácie. Opakovaním podobných situácii dokážem viac vnímať, že sa jedná o hru. Vďaka tomu môžem aktívne prechádzať do Dospelého v komunikácii – a Sprievodcu v mojej práci lektora.

Byť lídrom môže mať mnoho podôb. Nemusí to nevyhnutne znamenať byť vedúcim pracovníkom, alebo seniorným kolegom. Definície líderstva sa líšia od jednej teórie k druhej. V situácii z našej dielne bol pre mňa Martin lídrom – Sprievodcom a ja som sa stal vlastným Lídrom – Hrdinom mojej situácie, môjho príbehu. 

Ak ťa oslovila téma líderstva a komunikácie, určite zájdi na našu stránku Autentický líder a poď s nami na cestu sebapoznávania.