V ostatnom článku sme sa spolu ľahkou nohou, temer len špičkou, či nechtom palca na nohe, ponorili do najzávažnejších možných úskalí, ktoré vás pri hlasovom a rečovom prejave môžu postretnúť. Tým najhorším je, že vám ani vlastná matka nerozumie a hneď po ňom je prípad, kedy vám nerozumie viac ako polovica opýtaných z vášho okolia. Verím však, že to nie je prípad nikoho z vás, našich čitateľov. Buď preto, že oplývate prirodzeným darom zvučného hlasu a jasnej krasomluvy, alebo jednoducho preto, že ste si všetci šikovne osvojili techniku imaginárnej žuvačky!

Poďme však ďalej v našom snažení. Dnes si povieme niečo o tom, ako využiť takú „triviálnu“ vec, akou je dych, v náš prospech. Nadýchnite sa a vydýchnite! Jednoduché, však? A teraz to skúste znovu, no pokúste sa pri tom nezdvíhať plecia, ale akoby napĺňať vzduchom brucho a vydýchnite dvakrát dlhšie, ako ste sa nadychovali! Že je to už trochu zložitejšie? Iste. Napokon, mnohí z nás majú práve s takou nutnou a nevynechateľnou činnosťou, akou je dych, zásadný problém.

Súčastí tohto problému je mnoho, ale za všetky spomeniem najmä jeho plytkosť. Tá vedie k skracovaniu dychovej pozície, ktorá ma za následok, že vás dych zradí napríklad uprostred zložitejšej vety, či v situácii, ktorá by sa mohla javiť ako záťažová. Takže znovu: nádych (nezdvíham ramená, napĺňam brucho, bránica sa dvíha) a výdych, minimálne dvakrát dlhší. Bol? Skúsme si to s hláskou „S“ a neskôr s hláskou „Š“. A až keď začnete vážne konkurovať parnej lokomotíve z Múzea dopravy, tak s tým môžete prestať. Ale nanajvýš do nasledujúceho rána, kedy si tzv. dychovú oporu skontrolujete, tesne potom, ako si vyčistíte zuby. Táto technika, ak pri nej zavrieme oči a sústredíme sa len na svoje vnútro, funguje aj ako relaxačná. Je len na vás, či ju za daných okolností takto využijete.

Presne naopak pôsobí nabudzujúca technika, ktorú cvične nazývame „budík“. Keď sa vieme ukážkovo nadýchnuť do brucha, čiže využívame na maximum abdominálne dýchanie, použijeme všetok nahromadený vzduch na pregnantne vyslovenú slabiku „TR“! Pozor, ide teda skôr o akési „TRRRRRRRRRRR“! Presne tak ako by ste chceli napodobniť zvuk staručkého budíka, ktorý zvykol používať Macko Uško. Skúste pri tom hlas vedome položiť vyššie. Pozor, páni nepoužívajú fistulu a dámy tiež nemusia zájsť do extrémov. Ide skôr o to, skúsiť si nájsť polohu hlasu, ktorá nám je stále prirodzená, ale je o čosi vyššie položená ako hlas, ktorý používame bežne.

Zopakujte si TRRRRRRRRRRRR! maximálne trrrrrrrrrrrrrrikrát po sebe. Cítite, ako sa vám okysličil mozog a uvoľnilo hrdlo? Skúste si tento stav navodiť vždy, keď sa dostanete do stavu náhleho vyčerpania, alebo len keď jednoducho nemáte potrebný ranný nášľap. Ideálne miesto na to je buď hermeticky uzavretá kúpeľňa, alebo Faradayova skrinka Vášho auta, verte mi!

P.S.: Jazykolam z textu, ktorý si skúste zopakovať päťkrát po sebe: „nevynechateľnou činnosťou!“

P.S.2.: Ako by ste prečítali slovo „nechtom“?;-)

O tom ako dosiahnuť, aby vás druhí chceli počúvať, sa dočítate v ďalšom článku.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.