Mnohí z vás sa možno touto myšlienkou nikdy nezaoberali. Niektorí sa možno pozastavili nad tým, že aj pri najlepšej vôli niečo jasne zdeliť neprichádza z partnerovej strany prijatie a už vôbec nie pochopenie. A viacerí sa naopak týmto problémom zaoberajú každodenne, lebo to buď vyžaduje ich povolanie, rodinná situácia, či len jednoducho komunikačná prekážka, ktorej sú si vedomí a ktorú sa snažia sa ovládnuť.
Dnes by som s vami prešla prvú časť tejto témy, a tou je formálna zrozumiteľnosť na úrovni hlasového a rečového prejavu.
Predstavme si jednoduchú situáciu, každý z nás ju zväčša absolvoval. Čakáte pri okienku na pošte, rad je ako obyčajne nekonečný a keď konečne na vás dôjde, pani poštárka už nie je v najlepšej kondícii. Hluk, pečiatkovanie a neustále škrípanie dverí neustáva, vy sa však k svojej doporučenej zásielke potrebujete dostať. Preto zväčša zozbierate zvyšky energie a nahlas vyartikulujete všetky náležitosti, ktoré by mohli viesť k tomu, aby ste sa jej zmocnili. Myslím tej zásielky. Nie pani poštárky!
Zámerne som vybrala situáciu, ktorá vám môže pripadať v rámci verbálneho prejavu extrémna. Ešte nekričíte, predsa však hovoríte veľmi pregnantne a zdá sa vám, že viac neotvárate ústa ani u zubára. Pre mnohých absolútny strop ich artikulačných a hlasových možností, z môjho bežného pozorovania poväčšine norma, ku ktorej by sme sa mali priblížiť.
Nie, prosím, neťukajte si na hlavu! Vačšina z nás prichádza do komunikačného vzťahu s hendikepom. Menším, či väčším, rečovým, artikulačným, či hlasovým. A jedna z mála vecí, ktoré vieme v tomto smere ovplyvniť bez toho, aby sme museli na sebe tvrdo zapracovať je, že začneme hovoriť pomaly, nahlas a zrozumiteľne.
Čo to znamená? Odpoveď znie jednoducho: tak, aby sa vás nikto za stanovené obdobie (deň, týždeň, mesiac, rok) nemusel spýtat slovíčko „prosím“, prípadne „ako“, alebo rovno nemusel použiť vetu „mohli by ste mi to zopakovať, nerozumel som Vám“. Ak sa vám to predsa stane, urobte si jednoduché cvičenie: predstavte si, že máte vo svojich ústach obrovskú žuvačku, a túto imaginárnu žuvačku minútu žujte. Môžete si to aj otestovať. Povedzte najskôr pár viet, potom minútu žujte imaginárnu žuvačku. Keď po cvičení opäť poviete pár viet, mali by ste badať značný rozdiel.
Taktiež sa pokúste zapojiť viac dychu, vytvorte si v ňom oporu, najmä pri samohláskach. Takmer ako by ste ich chceli zaspievať.
Ste jedným z tých ľudí, ktorých nikto nikdy o zopakovanie slovíčka alebo vety nežiadal? Výborne! V tom prípade môžete pokračovať ďalej! Zistite, ako prebudiť svoj hlas a ako sa nadopovať energiou v nasledujúcom článku.
Náš rozhovor s Luciou Hurajovou si môžete prečítať TU.
Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.