Aké sú zdroje konfliktov? Minule sme sa pri hubárčení dohodli, že bez ohľadu na to, ako na konflikty nazeráme, boli tu, sú tu a budú tu. Verím, že pre väčšinu z vás to už nie je zlá správa. Pri prechádzke lesom sme si tiež naznačili, že konflikty možno pre lepšiu orientáciu deliť napríklad podľa počtu zúčastnených osôb (spomeňte si na pojmy intrapersonálny, interpersonálny, vnútroskupinový a medziskupinový konflikt). Hovorili sme aj o tom, že zdroje konfliktov (spóry) sú všade okolo nás. Dnes sa na ne pozrieme lepšie. Toto delenie konfliktov som pre vás vybral, pretože ho považujem z viacerých dôvodov za dôležité. Jednak preto, aby sme sa v nich lepšie orientovali (chirurg rieši váš problém so slepým črevom v brušnej dutine a nie v ľavom uchu), jednak pre rýchlejšiu a vecnejšiu analýzu, ale najmä preto, aby sme pri konštruktívnom riešení konfliktu zamerali našu pozornosť na podstatné okolnosti a nie na osobu. Poďme teda na to…

Konflikt vzťahov je konflikt, ktorého zdrojom je vzťah samotný. Predstavte si milostný trojuholník. Samotný vzťah sa môže dostať na úroveň kolízie a kolízna reakcia zúčastnených na seba nenechá dlho čakať.

V prípade konfliktu záujmov sa zdrojom stáva existencia záujmov zúčastnených. Priateľka chce ísť „ausgerechnet“ dnes večer, keď je finále ligy majstrov, do divadla.. Záujmom manželky je kultúrne a spoločenské vyžitie sa, mojim záujmom je pivo, televízor a dobrý futbal. Asi tušíte, aké budú naše kolízne reakcie. Zastavme sa pri tomto type a ešte krátko zauvažujme o polarite v konfliktoch. Ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, kolízia vzniká medzi kladným a záporným, pozitívnym a negatívnym záujmom. Nie je to celkom tak. Predstavme si situáciu, kedy priateľka chce ísť na dovolenku a ja tiež. Kolízia a kolízna reakcia prichádza, keď priateľka zistí, že ja chcem ísť k moru a ona na hory. Ide o konflikt dvoch kladných záujmov. Iná situácia nastane, ak ja ani priateľka už nechceme ostať v starom byte. Priateľka chce dom a ja byt. Ide o konflikt dvoch negatívnych záujmov.

Konflikt hodnôt je konflikt súvisiaci s našou výchovou, ale i náboženskou preferenciou a kultúrou, ktorej hodnoty sme si vzali sa svoje. Lekár odmietne vykonať potrat, branec odmietne absolvovať základnú vojenskú službu, či presvedčený vegetarián odmietne krájať mäso na guľáš. Kolízie a kolízne reakcie nastávajú, ak dôjde k stretu s inými hodnotami. Kolízna reakcia býva rovnako emotívna, ako pri iných typoch konfliktov, ale riešenie je často zložitejšie (dokážem zmeniť, či poprieť svoje hodnoty, alebo hodnoty toho druhého?)

Predstavte si, že vo firme kde pracujete, dôjde k organizačnej zmene. Figúrky na šachovnici sa poposúvajú a začnú vznikať kolízie spokojných s nespokojnými. Ide o konflikt, ktorého zdroj nájdeme v zmene štruktúry, alebo v štruktúre samotnej. Keďže spoločnosť ako taká je tiež pod neustálou zmenou, konflikty vyplývajúce zo štruktúry nájdeme aj v nej. Hovoríme o štrukturálnom konflikte.

Internety nám priniesli množstvo informácií, s ktorými nevieme pracovať. Tie ktoré vyhovujú nášmu naturelu, presvedčeniu, hodnotám, či záujmom berieme za svoje bez podrobnejšieho skúmania a overovania. Iné, ktoré sú v rozpore s našim aktuálnym stavom podrobujeme tvrdej kritike. V prípade ak je zdrojom konfliktu informácia ide o konflikt … uhádnete? Áno, správne. O konflikt informácií.

Predstavte si domovú schôdzu, kde väčšina odhlasuje, že panelák sa bude zateplovať. To so sebou prináša zvýšenie nákladov pre všetkých obyvateľov. Niektorí peniaze majú, niektorí nie. Dôvodom kolízie nie je to, že niekomu by sa zateplený dom nepáčil, alebo by mu zateplenie zasahovalo do hodnôt, ktoré vyznáva. Dôvodom kolízie sú zdroje, preto konflikt zdrojov.

Teraz sa môžete otestovať v krátkom kvíze.

Nabudúce zaostríme na fázy konfliktu…