Pravdepodobne so mnou budete súhlasiť, keď poviem, že každý človek má rád, keď s ním ostatní ľudia súhlasia. Súhlasím s vami, že je to iba moja hypotéza, a preto sa môžete sami zamyslieť nad tým, ako sa cítite, keď s vami druhí ľudia súhlasia. Ako teda môžeme súhlas používať ako nástroj asertívnej komunikácie a ako je naopak využívaný manipulatívne?
Najčastejšie vyjadrujeme súhlas s určitým tvrdením, myšlienkou alebo názorom. Môžeme však súhlasiť aj s tým, že druhý človek niečo urobil alebo povedal a následne k tomu pridať svoj názor. Takto použitý súhlas sa dá využiť asertívne, ale aj manipulatívne. Keď druhému človeku hneď na začiatok povieme, že s ním súhlasíme, bude jeho tendencia brániť sa omnoho nižšia. Posúďte sami, v ktorom z týchto príkladov bude druhý človek viac odporovať:
1. To, čo hovoríte, je úplná blbosť. Nesúhlasím s Vami v takmer všetkých bodoch. Takto u mňa rozhodne neuspejete.
2. Súhlasím s tým, že ste to povedali a dodal by som, že to, čo hovoríte, by ste mali lepšie premyslieť. Ak ma chcete presvedčiť, zamyslel by som sa nad týmito bodmi.
V oboch prípadoch sa jedná o tvrdú kritiku. Avšak v druhom prípade nebude adresát hneď od začiatku v defenzíve, pretože na začiatku počul súhlas. Je pravdepodobné, že bude voči následnej kritike omnoho otvorenejší. Tento súhlas sa dá sformulovať aj asertívnejšie, napríklad:
3. „Čiastočne súhlasím s tým, čo ste povedali a dodal by som, že keď sa na to pozrieme spoločne, tak určite nájdeme riešenie, s ktorým budeme spokojní obaja. Poďme sa teda zamyslieť, ako by to mohlo fungovať…“
Takto použitý súhlas nám v rozhovore doslova otvára dvere. Zažili sme viaceré diskusie, ktoré boli vyhrotené a nekonštruktívne až do momentu, keď jedna strana vyjadrila súhlas s vyjadreniami druhej strany, a potom pridala svoj názor. Prirodzene nejde o to, aby sme súhlasili so všetkým alebo boli neúprimní. Ak sa aj so samotnou myšlienkou nestotožňujeme, stále môžeme súhlasiť napríklad s tým, že druhý človek má takýto názor. A opäť môžeme pridať svoj názor, voči ktorému bude partner po našom súhlase omnoho otvorenejší. Samozrejme, čím menej je používanie súhlasu úprimné, tým viac rastie jeho manipulatívnosť.
Súhlasím, že neustále používanie slova „súhlasiť“ vám už možno trochu lezie na nervy. Pozrime sa teda na ďalšie slová použiteľné podobným spôsobom.
„Oceňujem, že ste si prečítali tento článok až po túto vetu, a dúfam, že ste sa dozvedeli nové a zaujímavé informácie.“
„Rešpektujem, že nie každému sa to musí páčiť, a preto mám dvojnásobnú radosť z toho, keď táto forma vyjadrovania niekomu výrazne pomôže v bežnom živote.“
Takýmto spôsobom môžeme oceniť aj kritiku alebo rešpektovať názory, ktoré sa nám vôbec nepáčia. Ku nim môžeme následne pripojiť náš vlastný názor.
A teraz jedna otázka za 100 (imaginárnych) bodov: Ktorá časť tejto techniky, okrem samotného súhlasu, je extrémne dôležitá?
(Zamyslite sa nad tým, ako na vás pôsobí: „Nesúhlasím…“ „Súhlasím, ale…“ „Súhlasím, a“)
Zatrénujte si v krátkom kvíze:
[WpProQuiz 57]
Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.
|
Teraz môžete opäť spustiť kvíz. |
Pingback: "Musíme to urobiť, pretože to prikázal šéf." Ako sa brániť, keď sa niekto schováva za príkazy vyššej autority? — Otvorená Hra
Pingback: Tipy ako reagovať, ak nám niekto povie: "Toto je moje posledné slovo!" — Otvorená Hra
Pingback: Ako môže manipulátor pokaziť internetovú diskusiu a akým spôsobom na to vieme efektívne reagovať [analýza techník ovplyvňovania] — Otvorená Hra
Michal, zdravím Ťa 🙂
Článok si napísal veľmi dobre, vidím, že sa naozaj vyznáš a vieš to podať zrozumiteľným spôsobom aj poloretardovanému jedincovi, akým som ja 😀
Všimol som si jednu vec, ktorú keď fixneš, článok bude dokonalý 🙂
V druhej časti kvízu som vybral nasledovnú vetu ako správnu: „Súhlasím s tým, že je dôležité zaznamenávať obchodné stretnutia, ale obávam sa, že to bude zaberať toľko času, že to výrazne zníži našu efektivitu a bude to viesť k poklesu tržieb.“
Správna ale mala byť nasledovná veta: „Súhlasím s tým, že je dôležité zaznamenávať obchodné stretnutia a dodal by som, že ak chceme udržať doterajšiu efektivitu, tak sa skúsme zamyslieť nad iným spôsobom, ktorý by nezaberal toľko času.“
Je to tak kvoli slovíčku „ale“?
Osobne sa mi tiež viac pozdáva veta, v ktorej je použítá spojka „a“, je tu však jeden prvok, ktorý oslabuje v druhej vete, je ním slovo „skúsme“. Vysvetlím to na príklade…
Predstav si, že stojíš v miestnosti, kde sa nachádza prázdna stolička. Ty dostaneš nasledovné pokyny:
1) Skús si sadnúť na stoličku.
2) Sadni si na stoličku.
Kedy je väčšia šanca, že sa na stoličku naozaj posadíš?
Chcem tým povedať, že keď použijeme slovo „skús“, na vedomej úrovni síce vysielame jasný signál, čo od človeka chceme, avšak na povdemovej úrovni si človek túto informáciu preloží inak. A iste vieš, že na základe podvedomia a emócií (neviem či sú emócie samostatná kapitola alebo tiež patria do podvedomia, som v tejto oblasti začiatočník) reagujeme až na 93 % podnetov.
Mám pre Teba kvalitnú literatúru, od celosvetovo uznávaného NLP coacha, ktorý vysvetľuje vo svojej knižke silu spojek (ale, a, aj keď, napriek tomu…), silu negácie, moc slova „skús“ a mnoho ďalšieho.
V prípade, že máš záujem, rád sa s Tebou o túto knižku podelím, mám ju totiž v PDF.
Ďakujem Ti za výborný článok a tiež ďakujem za odpoveď na komentár.
Viliam
Ahoj Viliam,
súhlasím, že slovo skúsme implikuje, že sa to môže podariť alebo aj nie. Pri jeho používaní si naozaj treba dať pozor, najmä ak ho používame pri dávaní nejakého záväzku – napr.: skúsim to urobiť, skúsim to dokončiť a podobne. Vtedy to často znamená, že to vôbec nemám chuť urobiť a pravdepodobne to neurobím.
V príklade z kvízu je trochu iná situácia v tom, že rozhodujeme nielen za seba, ale aj za druhých. Tj. je to také pol na pol – za seba by sme nemali použiť skúsme a zároveň, keď chceme povedať, aby druhý niečo spravil, tak je dobré použiť určité zjemnenie (pretože ináč to druhý môže pochopiť tak, že sme spravili rozhodnutie za neho a to sa mu vôbec nemusí páčiť). Ale súhlasím, že tá veta by znela dobre aj bez toho slova skúsme. Síce by bola o trochu viac nátlaková na druhého, ale podľa mňa stále v norme.
Keby sme hovorili len za druhého – „skús sa zamyslieť nad spôsobom“, tak tam je slovo skús alebo iné zjemňovanie naozaj na mieste. Veta „zamysli sa nad tým“ by vyznela značne direktívne / manipulatívne.
Takto to vnímam ja.
V každom prípade – ak hovoríme za seba, tak by sme nemali nič skúšať, pokiaľ nechceme rovno na začiatku očakávať, že zlyháme.
Kvalitnú literatúru samozrejme uvítam 🙂
Ďakujem ti za veľmi podnetný komentár 🙂
Mišo
Ahoj Michal,
doteraz som sa ani len nezamyslel nad tým, že existuje rozdiel medzi tým, keď hovoríme výlučne za seba, a keď hovoríme za druhých. Mal by som si na to dať väčší pozor.
Ja Ti ďakujem za Tvoju výstižnú odpoveď, z ktorej som sa mnohé dozvedel.
Do súkromnej správy som Ti poslal sľúbený materiál. Dúfam, že Ti pomôže v napredovaní.
Ahoj Viliam,
Ďakujem za materiál, pozriem sa na to, keď budem mať trochu času.
Pingback: Poznáte najčastejšie používané manipulatívne otázky a viete, ako na ne reagovať? [1. časť] — Otvorená Hra
Pingback: Pokúšajú sa vás zahanbiť? Nenechajte sa! — Otvorená Hra
Pingback: Poznáte najčastejšie používané manipulatívne otázky a viete, ako na ne reagovať? [1. časť] - Manipulácia - Čarodejníctvo