Marek a Tomáš sa stretnú v jedálni počas obedňajšej prestávky a vedú nasledujúci dialóg:
Marek: „To čo za bordel máš na tom oddelení?“
Tomáš: „Čo konkrétne máš na mysli?
Marek: „To, že nie ste schopní nič vybaviť.“
Tomáš: „Môžeš byť konkrétnejší? Zatiaľ neviem o čom hovoríš.
Marek: „Už týždeň sa od vás snažím dostať finančnú správu za posledný mesiac.“
V prípade slovných útokov, aké použil v príklade Marek, má väčšina z nás tendenciu sa obhajovať alebo ospravedlňovať. Takáto komunikácia zväčša vedie práve k eskalácii konfliktu.
Konfliktu sa dá vyhnúť pomocou efektívnej a elegantnej techniky zvanej konkretizujúci lievik. Celá technika je postavená na umení klásť otázky.
Konkretizujúci lievik dokáže slúžiť ako efektívna obrana proti rôznym slovným útokom a rôznym formám nátlaku zo strany komunikačného partnera.
Práve trefne zvolenými otázkami dokážeme viesť rozhovor z útočnej alebo všeobecnej roviny do roviny konkrétnej a konštruktívnej. Vyhneme sa tak zbytočným konfliktom a zároveň posilníme naše vzťahy, vzájomnú dôveru a ochotu spolupracovať v budúcnosti.
Natrénujte si kladenie otázok
Do komentárov napíšte aké otázky by ste použili pri nasledujúcich výrokoch:
- Takto sa nedohodneme. Vy tu na nás skúšate nekalé hry. To si od vás vyprosíme!
- Nevidím v tom nič dobré.
- Keby bolo všetko ako predtým…
P. S.: Registrovaní používatelia získavajú za komentovanie Neurá, ktoré môžu využiť na odomykanie ďalšieho obsahu.
Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.
1. aké konkrétne nekalé hry máte na mysli?
2. čo konkrétne nie je dobré?
3.kedy konkréne?
Skús sa pri tejto otázke zamerať na niečo iné ako na čas.
S predchádzajúcimi dvoma otázkami súhlasím 🙂
čo konkétne chceš robiť inak?
Myslím si, že je to lepšie 🙂
3. Čo konkrétne by malo byť ako predtým?
Takto som si predstavoval tú otázku, keď som vytváral toto cvičenie 🙂
Pingback: 6 krokov ako si vybudovať efektívny systém zvládania hnevu alebo ako reagovať na zovšeobecnenia v komunikácii — Otvorená Hra
1.00 Čo vo Vás vyvoláva tento pocit?
1.01 Za akých podmienok by ste boli ochotný dohodnúť sa?
2.00 Spoločne si prejdime argumenty pre a proti, čo Vy na to?
2.01 Prečo máte tento názor?
3.00 Ako môžeme zmeniť súčasný stav tak, aby Vám vyhovoval?
3.01 Prečo myslíte, že predtým to bolo lepšie?
Som zvedavý na hodnotenie, pretože pri niektorých otázkach si nie som celkom istý, či sú správne sformulované.
Komunikáciu môžeme prerámcovať aj inak, ako prostredníctvom otvorených otázok, však? Aké máme možnosti?
1. Namiesto takéto by som použil konkrétny popis, nech dochádza k čo najpresnejšej komunikácii. V niektorých situáciách pýtanie sa druhého na jeho pocit môže byť ako výzva do boja. V tomto príklade, môžeme podľa poslednej vety súdiť, že dotyčná osoba je nahnevaná (alebo svoju nahnevanosť hrá). V oboch prípadoch by mohlo dopytovanie sa na jej pocity viesť k niečomu ako: Som nahnevaný (rozzúrený), pretože sa so mnou takto bavíte.
1.01 Táto otázka sa mi veľmi páči. Je to konkretizujúca otázka a zároveň je zameraná do budúcnosti a na spoluprácu :).
2. Nejedná sa o konkretizujúcu otázku. V podstate navrhuješ riešenie a pýtaš sa druhého, či súhlasí, aby ste to spravili tak ako navrhuješ.
2.01 Blíži sa to ku konkretizujúcej otázke :). Trošku by som ju, ale preformuloval. V tomto kontexte môže slovíčko prečo vyvolať v druhom odpor, čo môže viesť ku konfliktu. Slovo prečo môže niekedy v ušiach druhého znieť ako: Prečo máte takýto názor, keď ja ho nemám. Je to hlúpe.
3. Hľadáš riešenie a pozeráš sa do budúcnosti a pravdepodobne by sa dozvedel aj to, čo by chcel druhý, aby bolo ako predtým.
3.01 Podobne ako otázka číslo 2. Skús to preformulovať s použitím slov: ako alebo čo konkrétne
Áno, komunikácia sa dá prerámcovať veľkým množstvom spôsobov :). Napríklad môžeme len popísať iný uhol pohľadu, použiť protipríklad, popísať možné dôsledky správania, využiť kritéria a hodnoty druhého, metafory a príbehy a mnoho ďalších. Prerámcovanie ako téma je tak na celý jeden kurz 🙂
Pingback: Aj férovosť sa dá zneužiť na manipuláciu. Ako môžeme efektívne reagovať? — Otvorená Hra
1. Aké hry máte na mysli?
2. Buďte prosím konkrétnejší. Čo dobré v tom nevidíte?
3. Ako to bolo predtým?
Simona, podľa mňa sú tie tvoje otázky fajn 😉
Viete mi upresniť,o aké hry ide?
Čo konkrétne máte na mysli?
Aké to bolo predtým?
Daniel,
1. Podľa mňa fajn, v reály si potom treba dávať pozor na intonáciu, aby to neznelo ako zosmiešňovanie.
2. Podľa mňa fajn.
3. To isté ako 2. – fajn :).
1.Mám dojem , že váš postoj , nie je správny? Vysvetlite mi ako to myslíte?
2.Vidíte v tom nejaké pozitívum?
3.Ako si predstavujete tuto komunikáciu dalej?
Ľubica,
1. Nerozumiem použitiu tejto vety: „Mám dojem , že váš postoj , nie je správny?“ Aký je váš cieľ pri jej použití?
2. Ak mi niekto hovorí, že nevidí na veci nič dobré, znamená to podľa mňa, že vidí samé negatíva. V prípade, že by som použil otázku, ktorú navrhujete v tomto kontexte, mohlo by to u druhej osoby spôsobiť, že by mala pocit, že ju vôbec nepočúvam a že mi vlastne ani nezáleží na tom, čo si myslí. Pravdepodobne by druhá osoba dospela k pocitu, že mám svoj cieľ, kam ju chcem dostať a čo chcem vlastne od nej počuť.
3. Podobne ako pri 2.. Váš komunikačný partner vám nepriamo naznačuje, že by chcel zmenu, že momentálny stav sa mu nepáči. Mne osobne pri vašom riešení chýba nejaký prechod. Pod prechodom myslím vyjadrenie, že som počul druhého, že som porozumel tomu, čo sa mi snaží povedať a že by som rád upravil našu komunikáciu aj podľa jeho očakávaní a želaní. Dáva vám to zmysel?
1. Čo presne považujete za nekalé hry?
2. Čo konkrétne sa Vám na tom zdá zlé?
3. Čo sa podľa Vás teraz zmenilo?
Podľa mňa sú všetky otázky fajn 🙂
1. otazka – viete mi prosim povedat konkretne, ake nekale hry mate na mysli?
2. otazka – Co konkretne sa Vam nepozdava?
3. otazka – Co konkretne mate na mysli pod pojmom predtym?
1. Ake hry?
2. V com?
3. Co vsetko?
Osobne odporúčam používať dlhšie otázky, ktoré vysvetľujú to na čo sa konkrétne pýtam. Výhodou krátkych otázok je, že zrýchľujú komunikáciu a zároveň je to niekedy aj ich nevýhoda. Pri krátkych otázkach je často dôležité akým tónom hlasu sú podané. Práve krátkosť otázky zvádza k rýchlosti a dynamike, čo nemusí byť druhou stranou vyhodnotené tak, ako sme zamýšľali. Znamená to, že druhý môže mať pocit, že ho chcem odbiť, či vypočúvať alebo, že chcem mať komunikáciu rýchlo za sebou a vôbec ma nezaujíma to na čo sa pýtam. Takéto pochopenie dôvodu použitia krátkych otázok v ňom môže vyvolať hnev, čo môže prejsť do otvoreného konfliktu.
1.) Na základe čoho usudzujete, že náš spôsob je nekalý?
2.) Môžem vám ukázať čo dobré v tom vidím ja?
3.) Čo sa vám najviac páčilo z toho?