Ja chcem, aby ste mi vyriešili moju reklamáciu.

Prišiel som, aby ste mi vyriešili moju reklamáciu.

Neodídem, kým mi nevyriešite moju reklamáciu.

…

Slovo asertivita pochádza z latinského slova “asercio” resp. z anglického slova “to assert”, čo znamená “tvrdiť, požadovať”. Nanešťastie častokrát zabúdame na to, že ak niečo tvrdíme či požadujeme, druhá osoba má na to rovnaké právo. Čo je teda jadrom asertivity, pokiaľ každú techniku asertívnej komunikácie môžeme jednoducho použiť na manipuláciu?

Čo je asertivita ? 

Asertívna komunikácia zahŕňa jasné a úprimné vyjadrenie mojich názorov, potrieb a emócií. Keď komunikuješ asertívne, zdieľaš svoje názory bez odsudzovania druhých za ich názory. Tento štýl komunikácie je užitočný pri riešení konfliktov spoluprácou – win-win.

10 asertívnych práv

Manuel J. Smith v knihe Keď poviem nie, cítim sa previnilo formuloval 10 základných asertívnych práv:

1. Právo posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a niesť za ne zodpovednosť.
2. Právo neponúkať žiadne výhovorky, ani ospravedlnenia vysvetľujúce svoje správanie.
3. Právo posúdiť mieru mojej zodpovednosti za riešenie problémov ostatných ľudí.
4. Právo zmeniť názor.
5. Právo robiť chyby — a niesť za ne zodpovednosť.
6. Právo povedať: ja neviem.
7. Právo byť nezávislý od dobrej vôle a mienky iných.
8. Právo robiť nelogické rozhodnutia.
9. Právo povedať: ja nerozumiem.
10. Právo povedať: je mi to jedno.

Asertívne práva slúžia ako prostriedok na ochranu práv a dôstojnosti jednotlivca v prípade manipulácie. I keď samy o sebe nie sú návodom na správanie, sú filozofickým základom asertívnych komunikačných techník, ktoré vedú k priamej, otvorenej a slobodnej komunikácii, k zachovaniu si sebaúcty a pôsobia kontramanipulatívne.

Čo sú komunikačné zámery?

Zámer popisuje čo chcem v komunikácii dosiahnuť, čo mi má priniesť. Zámery môžeme mať vedomé alebo nevedomé. Zvedomený zámer v komunikácii / situácii je pomenovanie slovami pred sebou (svojím vnútorným hlasom) to, čo chcem dosiahnuť. 

Zámer je teda niečo, podľa čoho konám. Ak je neuvedomený, často môžeme konať reaktívne. 

Zvedomený zámer preložený do slov nám pomáha preberať zodpovednosť za svoje správanie a komunikáciu, a zároveň nám umožňuje si vedome vybrať, ktorú formu komunikácie si zvolíme. Či pasívnu, agresívnu, pasívno-agresívnu alebo asertívnu. 

Pomenovaním zámeru sám pre seba sa zastavím, čím získam čas vystúpiť z automatickej reakcie (tzn. vystúpiť z amygdalovej reakcie ustrnutie – útek – útok) a zapojiť do svojho rozhodovania a konania viac rácia (kognitívnych procesov).

Pri formulácii zámeru často dochádza k porovnávaniu toho, čo chcem v situácii spraviť s mojimi hodnotami a životnými presvedčeniami a postojmi. 

Príklad: 

Predstav si situáciu, ktorá je pre teba náročná / stresujúca. Poprípade situáciu, kde si sa stretol s manipuláciou. Pre niekoho to môže byť vybavovanie hypotéky, pre iného vypýtanie si vyššie platu, pre niekoho žiadosť od známeho o pomoc, ak mu chcem a potrebujem povedať, že mu nepomôžem. Nájdi si situáciu, kde cítiš tlak až možno manipuláciu z druhej strany voči tvojej osobe.  

Ak máš takúto situácia dopodrobna predstavenú, je možné, že ti už začnú nabiehať aj s ňou spojené emócie. Ako ťa tvoje emócie ovplyvňujú? Ako máš chuť reagovať? Ustrnieš a nevieš, čo máš robiť? Chceš sa čo najrýchlejšie dostať z danej situácie alebo máš chuť druhému vynadať? 

Po tom, ako si si prešiel svoje emócie a na základe aj chuť toho, čo by si najradšej spravil, si sformuluj svoj zámer, čo chceš v danej situácii dosiahnuť.  

Asertívny zámer

Nad zámerom sa zamýšľame:

• počas emočne vypätej situácie 
• alebo pred situáciou, o ktorej predpokladáme, že bude pre nás emočne náročná
• alebo pred situáciou, o ktorej predpokladáme, že bude komplikovaná/komplexná

Asertívny zámer je formulovanie / zvedomenie si v slovách, čo chcem v situácii dosiahnuť. 

V jednej situácii môžem a častokrát mám viaceré zámery.  Pomáha mi vystúpiť z kauzálnej / symetrickej reakcie na správanie druhého človeka. Namiesto toho sa zamyslím a zvedomím si, čo by som vlastne chcel dosiahnuť.

Na to, aby som mohol povedať, že je zámer asertívny je potrebné, aby napĺňal nasledujúce kritéria: 

1. je formulovaný ako ja výrok, kde vyjadrujem, čo si prajem, aby sa stalo – prevažne začína: “ja chcem, …”
2. je rovnocenný – nevyvyšujem sa v slovnej formulácii nad druhým človekom (príklady vyvýšenia sa s dobrým úmyslom: chcem poradiť, pochváliť)
3. nehodnotím správanie druhého človeka nálepkami – snažím sa o popis toho, čo sa mi deje (príklad nálepiek: manipuluje ma, útočí na mňa, chce, aby som sa nejak cítil)
4. zámery sa snažím formulovať tak, aby vyjadrovali len to, na čo viem mať vplyv a prebrať za to zodpovednosť (moje prežívanie, myslenie, emócie, správanie ..) a aby nezahŕňali to, nad čo nedokážem mať vplyv či zodpovednosť ( prežívanie, myslenie, emócie a správanie druhých)
5. Nechávam druhému priestor na manévrovanie v situácii a akceptujem jeho postoj / reakciu na danú situáciu. Akceptovať neznamená, že s jeho postojom či reakciou súhlasím.

Pri formulácii asertívnych zámerov, často pomáha, ak poznáme svoje hodnoty a životné presvedčenia. Vieme sa od nich odrážať pri formulácii zámerov a šetriť tak čas. 

Výhody formulovania asertívnych zámerov

Formulácia asertívnych  zámerov pred stretnutím alebo aj počas neho má nasledujúce výhody: 

1. viem, čo chcem dosiahnuť a akým smerom sa mám vybrať  – viem na čo mám reálne vplyv a kde je priestor na dohodu
2. viem, kde sú moje hranice voči druhému človeku, kde už môj zámer zasahuje do myslenia, cítenia alebo správania druhého – vystupujem, čo najviac rovnocenne
3. sledovaním svojho zámeru sa viem ľahšie brániť manipulácii, pretože ak ma chce niekto dostať od môjho zámeru, viem sa zamyslieť, či sa tým smerom chcem vybrať 
4. pomáha mi pracovať so svojími vlastnými emóciami a z ich zvládaním

Čo, ak nemám sformulovaný zámer? 

Ak si neformulujem zámery, je väčšia pravdepodobnosť, že mi ujde nejaká moja emócia a ovplyvní moje správanie smerom k pasivite, agresivite alebo manipulácii.