Cesta hrdinu: Môj sprievodca na ceste životom

Ak by som mal pomenovať jedinú vec, ktorú majú spoločnú všetci ľudia na svete, boli by to príbehy. Príbehy nás sprevádzajú celým naším životom. Ako malé deti sme pri nich zaspávali a snívali o rozprávkovom svete. Neskôr v puberte nás ovplyvnila naša obľúbená kniha či nezabudnuteľný film. V dospelosti utekáme do sveta fantázie a inšpirujeme sa príbehmi ľudí, ktorí zmenili svet.

Ľudia si rozprávajú príbehy od nepamäti. Pri ohni, v kine aj pri víne s priateľmi. Príbehy nás zbližujú s inými. Vieme sa s nimi stotožniť – pochopiť ich hrdinov. To najdôležitejšie, čo môžeme s príbehmi urobiť, je učiť sa z nich.

Joseph Campbell bol americkým profesorom literatúry so zameraním na porovnávanie mýtov a náboženstiev. Jeho práca bola výrazne ovplyvnená jungiánskou psychológiou – snami, symbolmi a archetypmi. Približne v päťdesiatych rokoch publikoval jeho najslávnejšiu knihu: Tisíc tvárí hrdinu.

Campbell v knihe zadefinoval takzvaný monomýtus – teda univerzálnu štruktúru mýtu, ktorá sa opakuje vo väčšine príbehov po celom svete. Zistil, že každý príbeh sa skladá z konkrétnych častí a nasleduje určité archetypy, ktoré nás ovplyvňujú a vďaka ktorým dokážeme objaviť paralely medzi príbehom a našim skutočným životom. Túto štruktúru nazval Cesta hrdinu (The Hero’s Journey) a dnes ju môžeš bežne objaviť v pere začínajúcich spisovateľov, v dielni Disney či vesmíru superhrdinov, ale aj mnohých školiteľov, koučov a pedagógov, ktorí ju používajú ako nástroj pre rozvoj a vzdelávanie.

Ľudia, ktorí sa venovali práci s touto štruktúrou ju začali pomaly dopĺňať a mierne upravovať tak, aby pre nich čo najlepšie fungovala. Pri malom gúglení objavíš hneď niekoľko rozdielnych verzií a väčšinou sa líšia v interpretácii jednotlivých častí, prípadne ich niekde spájajú či rozdeľujú na menšie. Cesta hrdinu je postavená na archetypoch – teda jej pochopenie v reálnom živote je vysoko individuálne. Osobne rád používam Cestu hrdinu ako nástroj pre vlastnú reflexiu či malé zastavenie v živote s otázkami: Kde som? Kam chcem ísť? A čo s tým všetkým vlastne ďalej?

V nasledujúcej časti článku ti priblížim ako Ceste hrdinu rozumiem a nad čím sa v jednotlivých častiach zamýšľam. Jednotlivé časti sa môžu líšiť od pôvodnej práce Campbella. Pre mňa je to v prvom rade nástroj na objavovanie – svojho vnútra aj okolitého sveta.

Nekonečné hodiny

Pre pohodlné vysvetlenie štruktúry si požičiam metaforu z TEDx videa. Predstav si hodiny s 12 časťami. To je naša Cesta hrdinu. Medzi číslami 9 a 3 je hranica, ktorá rozdeľuje našu cestu na známy a neznámy – fantastický svet. Naša cesta začína a končí na čísle 12. Postupne si prejdeme všetkých 12 zastavení – budú trochu iné, ako tie vo videu. Za každým zastavením ťa pozývam k zamysleniu nad otázkami, ktoré mi pri týchto zastávkach idú hlavou. Daj si čas pri čítaní tohto článku. Cesta hrdinu nie je jednoduchá – koniec koncov tak ako samotný život. Zastaviť sa a premýšľať nad vlastnou cestou môže byť veľkým prínosom. Ja sám som sa už toľkokrát ocitol v situácii: “… a čo teraz? Kam ďalej?” Odkedy poznám Cestu hrdinu, odpovede na tieto otázky sa mi hľadajú omnoho jednoduchšie.

12 – Status Quo – Na gauči doma

Náš príbeh začína v známom prostredí – komfortnej zóne. Nezáleží, či je to tam dobré alebo zlé. Je to stav, ktorý dobre poznám – viem čo môžem očakávať a ako sa správať – a teda je svojim spôsobom bezpečný.

Harry Potter sa trápi u Dursleyovcov v malej komore pod schodmi.
Hlúpy Jano leží na peci, kým mu jeho mama varí obed a žehlí košele.

kde ti je komfortne – čo je pre teba bezpečné?
čo sa udialo “pred dneškom” a zasahuje to doňho?
ako dlho vydržíš na tomto mieste?
ako dlho vydržíš na akomkoľvek mieste?
ako dobre to tu naozaj poznáš?

1 – Volanie – Idem do sveta

Harry dostane list z Rokfortu o prijatí na školu.
Mama vyhodí hlúpeho Jana z domu. “Choď do sveta. Uč sa. Dospej.”

Či už je našim volaním útek z niečoho, čo nám nie je príjemné, alebo sme proste nútení opustiť to známe prostredie, väčšinou máme tendenciu toto volanie odmietnuť – prepočuť. “Nemám na to. Tá práca nie je pre mňa. Aj tak ma nebudú chcieť. Nezvládnem to. Nechcem. Nemôžem. Nedokážem. …” Niekedy je volanie len veľmi slabý vnútorný pocit – niečo musím zmeniť. Inokedy je to hlasná trúba v podobe výpovede z práce či pozvánky na pracovný pohovor.

ako vyzeralo tvoje volanie k tomu, kde sa práve nachádzaš?
zažívaš aktuálne nejaké volanie? aké?
ako dobre “počuješ” tvoje vlastné volanie – “vnútorný hlas” či potreby?
ako často odmietaš nejaké volanie a čo je tvoj najčastejší dôvod?

2 – Mentor – Pomoc na ceste

Keď už sme sa vydali na cestu a stále máme nejaké pochybnosti, objaví sa pomoc. Mentor, radca, sprievodca, motivátor – rodič, kamarát, súrodenec, kolega. A niekedy som to ja sám. “Choď. Je to práve pre teba. Máš na to.”

Harryho príde vyzdvihnúť Hagrid, ktorého poslal Dumbledore. “Ty si čarodejník Harry.”
Hlúpy Jano stretne babičku. Pomôže jej s ťažkým drevom v lese. Tá mu za to daruje čarovný opasok a rýchlym zaklínadlom ho presunie do susedného kráľovstva.

Písal som motivátor? No – niekedy nás mentor proste kopne do zadnej časti tela a my letíme niekam o čom sme ani nevedeli, že existuje.

pozval ťa tvoj mentor – podporil – alebo kopol na druhú stranu?
čo potrebuješ častejšie: pozvanie – oporu/podporu – nakopnutie?
akých mentorov máš v živote?
ako často dokážeš byť mentorom pre seba?
na koho ceste sa ukázala tvoja rola mentora?
aký typ mentora si a aký typ chceš byť?

3 – Prekročenie hranice – Bod, od ktorého niet návratu

Harry prekročil tehlový múr do Šikmej uličky. Prebehol cez stĺp na nástupište 9¾. Nasadol na vlak do Rokfortu. Previezol sa na loďke cez Čierne jazero ku hradu. Každým prekročením hranice sa Harry dozvedal viac o čarodejníckom svete – ale hlavne už vedel, že takýto svet existuje. Stále sa mohol vrátiť domov do komory pod schody, ale poznanie nového neznámeho sveta by už v ňom ostala. Harry sa už na svoju cestu vydal a môže ísť len jedným smerom – vpred.
Aj keby nášho hlúpeho Jana nepremiestnila babička do iného kráľovstva, sám by odkráčal tam za humna.Teraz už Jano vidí, že svet nie je len pec, na ktorej spí, jeho rodičovský dom a rodná dedina. Vie, že tam za kopcami je svet. Nové kráľovstvo s inými zákonmi a inými ľuďmi.

Fyzicky sa vždy môžeme vrátiť domov na gauč. Naša cesta sa odteraz deje vo vnútri a náš Status Quo už nikdy nebude také, ako pred tým.

ak ťa nikto neprehodil cez hranicu – aké dlhé je/bolo tvoje prekračovanie hranice?
aké emócie sa ti spájajú s objavením “neznámeho” sveta? čo sa deje v tebe?
máš očakávania?
ako vieš, že ešte nie si za hranicou?

4 – Jaskyňa tieňov – Prekážky a pokušenia

V neznámom svete je všetko nové a tajomné. Nové pravidlá, zvyky, jazyk, … Byť vystavení všetkému tomu novému nám dáva zvláštny priestor spoznávať seba. Tu v tomto novom svete je to nejaké – Aké je to vo mne? Čo to so mnou robí?

Harry sa počas svojho štúdia na Rokforte dozvedá pravdu o jeho rodičoch. Kto naozaj boli, čo ich bavilo a v čom boli dobrí. Objavuje svoje korene – učí sa o sebe.
Hlúpy Jano vojde do jaskyne, aby získal ďalší artefakt: zázračnú bylinu, zlaté vajce, meč… Tento artefakt mu neskôr pomôže pri veľkom súboji s drakom. Čo si Jano neuvedomuje je, že artefakt je len tak silný ako on sám. Jano vošiel do jaskyne spoznať seba – uvidieť svoje tiene a prijať ich.

My ľudia sme zvláštne bytosti. Vidíme dieru, vlezieme do nej. Čosi nás tam proste láka. Hrabať sa v sebe. Niekedy to bolí. Je tam tma, zima, nepohodlne – pozerať sa do seba nás škriabe. Inokedy, hlavne keď v tej jaskyni ostaneme nejaký čas, začne byť teplejšie. Je to vlastne bezpečné – veď je to naša jaskyňa. Už sa nám nechce von na svet. Stačí nám sledovať ho z (ne)pohodlia našej jaskyne. Osamote. Do mojej jaskyne môžem vojsť len ja sám a mám tam pokoj od sveta.

si “človek jaskyniar”?
ako často lezieš do vlastnej jaskyne tieňov?
čo ti to prináša?
čo ti to berie?
ako dlho sa zdržiavaš v jaskyni a ako z nej lezieš von?
chodíš len do svojej jaskyne? ak nie – máš povolenie ísť do cudzej?

5 – Priatelia a nepriatelia – Spoločníci na ceste

Na svete nežijem len ja. Tak ako v tom známom, rovnako aj v neznámom svete nie sme úplne osamote. Na našej ceste sa stretávame a lúčime s ľuďmi. Kým jaskyňa tieňov bola o učení nás samých – osamote, toto zastavenie nám dáva priestor učiť sa ako to majú tí okolo nás. Zoznamujeme sa, budujeme vzťahy. Ak už nám je v jaskyni veľmi dlho a nepohodlne – vždy si môžeme pokecať s ľuďmi vôkol. Navzájom si povieme ako to vyzerá v tých našich jaskyniach a nejaký čas môžeme chodiť tam a späť: do jaskyne a medzi ľudí.

Harry sa spriatelil s Ronom a Hermionou. Zoznámil sa s novými spolužiakmi. S niektorými si dobre rozumel, s inými vôbec.
Jano na svojej ceste stretol dvoch bratov, ktorí sa ku nemu pridali. Jeden bol vysoký, druhý nízky. Jeden mal večne hlavu v oblakoch a hovoril o pocitoch. Ten druhý si vždy poriadne zvážil čo povie alebo urobí. Jano sa tak učil, že ľudia sú naozaj rôzni a môžu byť veľmi rozdielni.

kto sa nachádza okolo teba?
v čom a ako ťa podporuje?
kde ešte sa vaša cesta spája?
aké kvality vidíš na tvojich priateľoch?

6 – Stretnutie so Smrťou – Zabitie draka

Cesta hrdinu je transformačný proces. Jedným z kľúčových momentov v živote človeka je stať sa dospelým jedincom. Kedysi boli v našej kultúre bežnou praxou prechodové rituály pre mladých chlapcov – niekedy aj dievčatá – aby sa stali mužmi a mohli byť plnou súčasťou komunity. Odišli na tri dni do lesa, zabili diviaka, prežili. Základnou myšlienkou transformácie je strata starého a prijatie nového. Prežiť vlastnú Smrť – akceptovať vlastnú smrteľnosť.

Smrť nie je rozhodnutie. Stretnutie so Smrťou sa stane. Môžem utekať: neustále si upratovať v jaskyni alebo sa stretávať s priateľmi. Smrť si na mňa počká. Smrť si berie, a s touto skutočnosťou nás sprevádza silný pocit straty, smútku, prípadne hnevu. So svojou Smrťou sa musím stretnúť sám.

Niekedy je stretnutie so Smrťou doslovné. Strata blízkeho človeka či iné traumatické situácie sú veľmi náročným procesom pre každého človeka. Aby sme mohli žiť ďalej, stiahneme sa do bezpečia – tam kde to poznáme (Status Quo). Nie je na tom nič zlé. Potrebujeme to. Našu cestu sme ale nedokončili. Už sme prekročili bod, od ktorého niet návratu. Tu prichádza opäť na scénu mentor v podobe priateľa alebo terapeuta, ktorý nám pomôže zážitok spracovať a posunúť sa na našej ceste ďalej.

Harry sa sám stretne s Voldemortom a postaví sa mu na súboj.
Voldemort nechcel zomrieť. Roztrhal svoju dušu a ukryl ju do predmetov, aby žil večne. Odmietol čeliť vlastnej smrtelnosti, a tak sa z neho stal antihrdina príbehu. Zasekol sa na svojej ceste, nedokončil ju.
Hlúpy Jano sa postaví drakovi, aby zachránil princeznú. V súboji mu pomáhajú dvaja bratia, ale Jano je ten, ktorý zotne drakovi hlavu. Prvú, druhú, tretiu. Skoro pri tom sám prišiel o život, ale dokázal to. Oddelil sa od vlastnej matky.

Zamotal som ťa? Výborne!

Prvou dôležitou ženou v živote každého muža je jeho mama (alebo iná žena, ktorá sa o neho starala). Nášho Jana síce mama vyhodila z domu, ale urobila to z lásky, aby sa niečo naučil a aby dospel. Bol to jej spôsob ako mu dala slobodu a “povolenie” nájsť si novú ženu. Drak je symbolom matky. Jano zabitím draka presekáva silné puto medzi mamou a synom. Zo syna chlapca sa stáva muž. Vďaka doterajším zastaveniam pozná seba, svoje kvality a ich tiene, má vôkol seba priateľov, a teraz je pripravený budovať nový vzťah s jeho princom – alebo teda princeznou.

Neboj sa. Stať sa dospelým človekom neznamená pretnúť väzby s rodičmi – ani stínať hlavy. Moja obľúbená veta na pomenovanie dospelosti je: “Poznám svoje potreby a konám tak, aby som si ich naplnil”. Ak máš vyše 40 rokov a mama ti stále nosí kakao ráno do postele – choď si ho urobiť sám.

čo potrebuješ?

Ak stále čítaš tento článok vedz, že sme v polovici cesty. Pokojne si daj pauzu. Môžeš pokračovať zajtra. Ak si ready, poďme ďalej.

7 – Dar – Pol princeznej a celé kráľovstvo

Smrť nielen berie, ale aj dáva.

Harry ešte počas stretnutia s Voldemortom objavil Kameň mudrcov, ktorý mal celú dobu vo vrecku. Ten mu ale neostal. Ako povedal Dumbledore: Skutočným darom, ktorý objavil, bola láska jeho rodičov. Harry neprestane byť synom svojich rodičov aj keď už nie sú medzi živými.
Náš Jano už nie je taký hlúpy. Princeznú si zoberie radšej celú a postačí mu polovica kráľovstva.

Pri stretnutí so Smrťou len málokedy dokážeme vidieť kvality, ktoré nám prináša. Potrebujeme čas, aby sme ich objavili. A niekedy to funguje práve naopak. Ak dokážeme pomenovať dar, ktorý sme dostali, možno uvidíme cestu ktorá k nemu smerovala a poďakovať jej – nech už bola akákoľvek.

pomenuj tvoje dary – kvality
ak o tebe ľudia hovoria, aké tvoje vlastnosti pomenúvajú?
ktoré tvoje schopnosti v živote využívaš?
čo sú tvoje hodnoty – čo je pre teba v živote dôležité a prečo?

8 – Oslava – … a bola svadba

Osláv tvoj dar. Máš to za sebou. Bolo to ťažké a teraz si môžeš oddýchnuť a osláviť tvoj poklad s priateľmi, ktorí sa ku tebe na ceste pridali. Pochváľ sa.

Uznanie kvalít nás samých – to sa predsa nerobí. Je jednoduché vidieť nedostatky na druhých a večne sa obviňovať za tie svoje. Zastav sa a dopraj si ten dobrý pocit úspechu. (Aj malé úspechy si zaslúžia uznanie. Učíme tak samých seba ako chceme žiť. Ak sa pochváliš za tvoje ranné kakao, neskôr sa možno môžeš pochváliť za nové bývanie.)

Harry a jeho spolužiaci oslavujú koniec roka. Majú banket s množstvom tekvicového džúsu a koláčov. Dumbledore rozdáva body jednotlivým fakultám. Chrabromil dostáva 150 bodov a vyhráva!
Na svadbu Jana a princeznej prišlo mnoho ľudí. Spoločne jedli, pili a tancovali do rána. Oslávili svojho nového kráľa a kráľovnú.

koľko času potrebuješ k tomu uznať tvoj dar?
ako to osláviš?
ako oslavuješ v iných situáciách?

9 – Návrat – Čo sa stalo s Popoluškou po svadbe?

… a bola svadba. Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.

Tu prichádza zlom, na ktorý mnohé moderné príbehy zabúdajú. V rozprávke o Popoluške už nikto nerieši, že si princ zobral manželku, ktorá večne utekala a pred svadbou ju vlastne ani poriadne nevidel. Nikto nerieši rozdielne ekonomicko-sociálne zázemie Popolušky a princa. Čo ak si Popoluška nevedela zvyknúť na život v prepychu? Čo ak sa neskôr zamilovala do kominára, ktorý odrazu veľmi pravidelne vymetal komín v jej komnate? Toto je zastavenie, ktoré nás pripravuje na stretnutie s realitou. Vraciame sa do známeho sveta – ideme domov.

Niekedy tento návrat nastane okamžite. Niekedy tu stojíme. Vidíme to miesto odkiaľ sme prišli – možno aj chceme ísť domov – ale zážitok bol príliš silný a jedlo na oslave priveľmi chutné. Nechceme sa toho pustiť. Tak len sledujeme jeden a druhý svet. Balancujeme na hranici a rozmýšľame kam ďalej.

Harrymu sa skončil školský rok. Vlak domov ho už čaká. Lúči sa s Hegridom, ktorý ostáva v Rokforte. Tu sa cíti doma – k Dursleyovcom sa mu vrátiť nechce.
Janovi a princeznej sa svadba veľmi páčila, ale prišli tam ľudia len z tohto kráľovstva. Jano vie, že musí vrátiť domov a poďakovať mame, že ho poslala do sveta. Cesta bude dlhá a náročná. Spolu s princeznou sa musia pripraviť – zaobstarať kráľovstvo aby bez ich prítomnosti všetko išlo ako má.

chceš sa vrátiť?
ako si pamätáš tvoj “známy” svet?
je tvoj návrat osamote, alebo s priateľmi z dobrodružstva??
ktorý svet je teraz ten nový?
zanechávaš niečo na hranici?

10 – Využitie – Čo s polovicou princeznej?

Harry trávi leto u Dursleyovcov. Je čarodejník. Má prútik a dokáže premeniť svojho svojho protivného bratranca na prasa. Ale čo z toho keď nemôže? Ešte nemá 17 rokov, teda nie je čarodejnícky plnoletý a pred muklami (nečarodejníkmi) nesmie čarovať. Tak sedí zavretý vo svojej izbe, rovnako ako jeho poštová sova sedí zamknutá v klietke na jeho písacom stole a nemôže sa preletieť.
Jano nesie do jeho rodnej dediny truhlicu zlata, drahé látky a samozrejme – princeznú. V jeho rodnom kráľovstve sa ale platí striebrom. Čo so zlatom? Drahé látky v jeho dedine nechce nikto nosiť, nebude sa predsa povyšovať nad ostatných. No a princezná? Pekná síce je, ale dokáže podojiť kravu?

Poklad, ktorý sme získali v neznámom svete môže byť celkom náročné využiť vo svete známom – doma. Kým moji kolegovia ma nazvú kreatívnym, moji rodičia si hovorili: “Už zase niečo vystrojil.” Pochopiť celé využitie našich kvalít a darov v každom svete, niekedy zaberie čas. A aj takto je to v poriadku. Možno sa stačí porozprávať s ľuďmi, ktorí nás doma čakali. Možno dar, ktorý sme získali, nikdy nebude pochopený ako niečo, z čoho máme radosť. Dôležité je, ako ho využijeme.

čo znamená tvoj dar v “známom” svete?
aké prekážky sa môžu objaviť (sa objavujú) po tvojom návrate?
čo je – môže byť – bude v tebe inak?
aké to je – môže byť – bude vôkol teba?

11 – Komunita – Hrdinu robia činy pre druhých

Presuňme sa Harrym na koniec poslednej knihy (alebo filmu). Harry sa rozhodol, že ostane v čarodejníckom svete. Stal sa Aurorom a pomáhal čarodejníckemu svetu. Vybral si svoju komunitu a priestor pre život.
Náš Jano už nie je hlúpy. Truhlicu zlata šikovne zamenil za tri truhlice striebra a jeho rodná dedina mala dosť obecných peňazí na výstavbu nového mlynu a prekrásneho námestia, na ktorom mala jeho mama hostinec, kde už varila pre hostí aj im s radosťou žehlila košele. Drahé látky použili na výzdobu námestia a kostola, kde sa ľudia z dediny stretávali. Princezná sa dojiť kravy nenaučila. Na zámku mala inú prácu. Spolu s Janom sa uklonili jeho rodičom. Poďakovali im, že dali Janovi život a dostatok skúseností, aby zvládol jeho cestu v susednom kráľovstve. Vrátili sa domov – do nového kráľovstva – a pravidelne navštevovali malú dedinu, kde sa tiež cítili byť doma.

Hrdinom sa človek stáva činmi pre druhých. Kľúčovým aspektom celej Cesty hrdinu je komunita nášho hrdinu. Ľudia, s ktorými spoločne vytvára svet. Zdieľa s nimi zodpovednosť za lepší zajtrajšok.

Pamätáš sa na vetu o dospelosti? Trochu ju doplním:

“Poznám svoje potreby a konám tak, aby som si ich naplnil. Zároveň vnímam, že nie som na svete sám a mojím konaním ovplyvňujem životy iným. Moje kvality (schopnosti, vlastnosti, skúsenosti) užívam pre môj život aj pre život iných.”

komu tvoja cesta poslúži?
s kým budeš zdieľať tvoj dar?
kto je – môže byť – bude vôkol teba po tvojej ceste?
čo robíš – budeš robiť inak a aký to má – bude mať dopad na tvoje okolie?

12 – Status Quo – Už počuješ nové volanie na cestu?

Poďme naspäť k metafore o nekonečných hodinách. Cestu hrdinu máš za sebou pravdepodobne už niekoľkokrát – a ešte niekoľko ich máš pred sebou. Doma s rodičmi, partnerom či partnerkou, s deťmi, v práci, s priateľmi, na stáži v zahraničí. Dokonca v rôznych témach tvojho života sa zrejme nachádzaš na rôznych zastaveniach. Ak prídeš na vzdelávanie ku nám do Otvorenej Hry, možno to pre teba tiež bude taká menšia Cesta hrdinu či hrdinky.

Tak ťa teraz voláme. Radi ťa budeme sprevádzať na ceste objavovania tvojich kvalít v práci aj v živote.

P.S.: Stavím sa, že odteraz budeš sledovať filmy s vnútorným dialógom: “Toto je Volanie. Aha, prekročili hranicu. Práve je vo svojej jaskyni…”