Emócie sú v súčasnosti veľmi diskutovanou témou. Pozastavili ste sa niekedy nad tým, prečo vedia veštice odhaliť vašu minulosť? Prípadne ste sa skúšali zamyslieť, ako mentalisti zistia vašu obľúbenú farbu? Prečo vaša mama vie, ako sa cítite bez toho, aby ste jej čokoľvek povedali? Do značnej miery im v tom napomáhajú tvárové výrazy, ktoré sú sprievodným prejavom našich emócií. Niektoré z nich máme vraj všetci rovnaké.

Prvé myšlienky ohľadne existencie spoločných prejavov emocií spomína už v roku 1872 Charles Darwin. V jeho knihe Výrazy emócií v Človeku a Zvieratách (orig. názov The Expression of the Emotions in Man and Animals) uvádza, že ľudia a iné zvieratá majú emócie, ktoré vykazujú podobným správaním. V inej knihe Darwin uvažoval a popísal 60 emócií, a každej priradil špecifický tvárový výraz s presnou a individuálnou svalovou štruktúrou.

Výskum univerzálnych tvárových výrazov

V oblasti psychológie a psychoterapie sa tvárovými výrazmi ako prví začali zaoberať Ernest Haggard a Kenneth Isaacs. Popísali tieto výrazy ako okamžité mikro-výrazy (orig. názov: micro momentary expressions), ktoré boli podľa nich výsledkom represie – obranného mechanizmu, pri ktorom sú túžby a impulzy potlačené do podvedomia. Haggard a Isaacs tvrdili, že tieto výrazy nie je možné sledovať v skutočnom čase.

Ich teóriu rozpracoval v roku 1967 Wallace V. Friesen spolu s Paulom Ekmanom. Paul Ekman sa v tej dobe zaujímal o to, prečo a ako ľudia klamú. Ich výskum ich nakoniec zaviedol tak ďaleko, že sa rozhodli vytvoriť experiment, na základe ktorého by sa potvrdila univerzálnosť niektorých emócií a s nimi spojených tvárových výrazov.

Ekmanov pokus pozostával z jednoduchého testu: participanti dostali do rúk obrázky rôzne sa tváriacich ľudí a ich obrázky mali priradiť k emóciam. Aby Ekman a Friesen dokázali, že práve tieto emócie nie sú založené na kultúre, precestovali svet. Testovali západné aj východné kultúry a aby dokázali univerzálnosť výrazov, zopakovali experiment aj v kmeni na Papui Novej Guinei.

Na základe tohto pokusu Ekman pomenoval šesť univerzálnych emócií a ich výrazov: hnev, strach, radosť, smútok, znechutenie, prekvapenie. Ekman vytvoril zoznam celkovo 10 tisíc tvárových výrazov, z ktorých 3000 vyjadruje nejakú z našich emócií. K šiestim univerzálnym emóciam pridal neskôr Ekman aj niekoľko ďalších, naprílklad zahanbenie, pohŕdanie, vinu a iné.

Kritika výskumu a iné možnosti

Ekmanova štúdia má však aj odporcov. Štvorica Maria Gendron, Debi Roberson, Jacoba Marietta van der Vyver a Lisa Feldman Barrett sa pokúsila zopakovať Ekmanov experiment s niekoľkými zmenami. Podľa nich Ekman použil počas svojich pokusov rámcovanie, čím obmedzil možnosť zoradiť obrázky tvárí podľa vôle participantov. Ekman podľa záznamov pracoval so zadaním, v ktorom participanti priraďovali obrázky tvárí do šiestich, predom definovaných kategórií (nemali na výber iné možnosti). Navyše dodávajú, že všetci účastníci boli v styku so západnou kultúrou a teda poznali tvárové výrazy.

Experiment upravili. Porovnávali výsledky medzi ľudmi z USA a ľuďmi kmeňu Himba v severovýchodnej Namíbií, ktorá má malý styk s okolitým svetom, ak vôbec. Celkovo štvorica zhodnotila, že výsledky sa nie úplne stotožňujú s Ekmanovými. Na rozdiel Ekmanovmu výskumu, skupina, ktorá nebola pod vplyvom rámcovania, spojila ľudí s emóciou smútku a znechutenia. Naopak, v súhlase s Ekmanom, táto skupina určila správne radosť a strach. Detaily výsledkov viete nájsť tu.

Výsledky ich štúdie však ešte nie sú presné. Aj po úpravách je experiment nedokonalý. Podľa záverov by sa dalo predpokladať, že niektoré emócie budú pravdepodobne univerzálne. Bude ich však 20? 6? 4? A budú univerzálne pre všetky kultúry, alebo iba pre niektoré? Potrebujeme počkať na ešte dokonalejšiu metódu. Medzitým však môžeme stále trénovať našu citlivosť na tvárové výrazy, a zlepšovať tak porozumenie druhým ľuďom.

Ak vás zaujíma neverbálna komunikácia a máte chuť sa v nej zdokonaliť, pozývame vás na workshopy Čítanie reči tela.