Viete kedy a kde rastú hríby? Ja sám síce nie som hubár, no pamätám si, že ako malý chalan som s rodičmi cupkal do lesa vždy keď intenzívnejšie popršalo a hneď na to sa výrazne oteplilo. Nechápal som, kde sa tam práve v tej chvíli z ničoho nič objavili. Ako som sa neskôr dozvedel, hríby sú v lese stále, aj keď ich práve nevidíme. Niektoré druhy vytvárajú veľké podhubie pod povrchom a niektoré druhy sa šíria spórami. Spóry vydržia aj niekoľko rokov len tak si ležať a čakať.

Ozaj, keď sme pri spórach, napadlo vás niekedy, prečo je synonymom konfliktu slovo spor? Hoci konflikt a spor sa v hovorovej reči skutočne používajú ako synonymá, existuje medzi nimi rozdiel. Kým v prípade vzťahu, ktorý vznikol na základe zmluvy (pozor, aj manželstvo je zmluvný vzťah) hovoríme o spore (hovorí sa súdny spor, nie súdny konflikt), pri neformálnych vzťahoch hovoríme o konfliktoch, hádkach a pod. To len pre ujasnenie… 🙂

Hovorí sa, že na rozvod si zamiesite tým, že sa vydáte, či oženíte, na konflikt so šéfom tým, že sa zamestnáte, na susedský konflikt tým, že sa prisťahujete. A takto by sme mohli pokračovať v akejkoľvek oblasti. Konflikt je totiž skrytý v každom spoločenskom vzťahu, v každom záujme, štruktúre, informácii, zdroji, či hodnote. Nevidíme ho, ale je tam. Je ako spóra.

Táto spóra, podobne ako spóry húb, sa vie dlho tváriť „akožejaničjatuaniniesom“, no vždy a hneď ako sa vytvoria vhodné podmienky, ožije a začne sa vyvíjať. O hubách vieme, že na svoj rast potrebujú vhodný substrát, vlhkosť a teplo. Čo potrebuje konflikt?

Substrátom, voňavou pôdou v lese, je vzťah. Môže ísť o vzťah k sebe samému (z neho pototm intrapersonálny konflikt – oblečiem si košeľu, alebo tričko? ), vzťah k druhému (interpersonálny konflikt – ja o koze, ty o voze), vzťah v skupine (vnútroskupinové konflikty – napríklad v komunite, v športovom klube…), alebo vzťah medzi skupinami (medziskupinové konflikty – etnické, náboženské, a pod.).

Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je kolízia. Ide o subjektívne uvedomovanie si rozdielov, neverbalizované strety predstáv, názorov, postojov, záujmov, potrieb, a pod… Upozorňujem na slovo subjektívne, ktoré podľa Reného Thoma znamená, že sa vyskytuje len u bytostí vybavených vedomím – to vysvetľuje, prečo si v čase čerstvej zamilovanosti neuvedomujeme rozdiely, nedostatky. Kolízia je dážď, ktorého kvapky sa pri dopade so substrátom miešajú a fŕkajú na všetky strany. Ak ich je veľa, prenikajú do hlbších vrstiev a rozrušujú ho. Tam vytvárajú potrebnú vlhkosť.

Z chémie vieme, že pri reakcii dvoch zlúčenín sa uvoľňuje energia – zväčša teplo. Preto si pod teplom predstavme kolíznu reakciu. Ide o rozhodujúci moment, ktorý môže mať rôzne podoby, napríklad podobu verbálnej konfrontácie, či fyzického útoku. Poznáte to, niekedy sa k reakcii odhodlávame veľmi dlho, niekedy príde hneď…

Konflikt vzniká, len ak v konkrétnom vzťahu dôjde ku kolízii a ku kolíznej reakcii. Ak ktorákoľvek z týchto podmienok chýba, nemôžeme hovoriť o konflikte.

Bez ohľadu na to, či máte na konflikt tradičný, negatívny pohľad – tj. že konflikt je nenormálny a normálna je harmónia, že konflikt je výsledkom osobnej patológie, že existuje jeden spôsob ako konflikt riešiť, alebo naopak pozitívny pohľad, že konflikt je príležitosťou, možnosťou „vyniesť veci na stôl“ a konflikt má slúžiť na odstránenie hnevu, vždy tu bol, je a bude. Preto je dôležité zorientovať sa a naučiť sa ho konštruktívne riešiť.

Ani hubárčenie nemusíte mať radi, no je dobré vedieť rozoznať dubák od muchotrávky. Nikdy neviete…

Nabudúce si povieme o rozdelení konfliktu podľa jeho zdrojov a o fázach konfliktu.

Autor článku: Michal Révay, profesionálny mediátor, headhunter, lektor a konzultant. Rád pozoruje ľudí, komunikuje a provokuje k mysleniu. Venuje sa neverbálnej komunikácii, krízovej a problémovej komunikácii, vyjednávaniu a témam okolo alternatívneho (mimosúdneho) riešenia sporov.