Často sa stáva, že máme tendenciu pozornejšie vnímať ľudí, ktorí majú tzv. príjemný hlas. Táto kategória sa relatívne ťažko charakterizuje a objektívne posudzuje, ale zo štatistického hľadiska sa dá vystopovať, komu vetu: „Mate veľmi príjemný hlas!“, povedali viac ako desaťkrát v živote a komu nikdy.

Ak ste v prvej kategórii, tým lepšie pre váš. Znamená to, že ste sa narodili so vzácnym darom, ktorí vám možno mohol vyniesť peknú sumu za hosťovanie na svetových operných scénach, ale ak ste túto šancu nevyužili, nevadí! Využívajte svoju prednosť v každodennej komunikácii. Pri drobných zdvorilostných komunikáciách, pri práci, pri prehlbovaní vzťahu s kolegami, pri účastnej debate s partnerom, za účelom získania drobných výhod: („Prepáčte, viem, že ste hovorili, že máte na dnes plne rezervované, ale nenašiel by sa predsa jeden stôl pre nás, pokojne počkáme.“), či pri nutnosti záchrany života: („To miesto v člne nutne potrebujem, som tehotná a zachránite tak dva životy naraz!“)

Ak patríte do tej druhej kategórie, nezúfajte! Väčšina z nás má hlas znejúci nanajvýš prehliadnuteľne, či ľahko iritujúco.  Ale aj s tým sa dajú robiť divy!

Najprv skúsime objaviť naše rezonátory a to tak, že sa nadýchneme do brucha a po dvoch výdychoch cez otvorené ústa, ktoré budú minimálne dvakrát dlhšie ako nádych, sa pokúsime jemne privrieť pery a vydať zo seba hlásku m, aby sme ju dokázali vyslovovať, čo najdlhšie: číže akési dlhé mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm. (Mnohí to poznáte ako jogové ÓM, či z iných praktík rozličných kmeňových kultúr, ktoré využívali tento zvuk na vzájomné zlaďovanie sa pred rituálmi, či na hlboké sústredenie sa. V slovenčine nazývame tento druh zvuku brumendo.)

Ideálne opakujeme brumendo minimálne desaťkrát a snažíme sa ho zakaždým o čosi predĺžiť. Zároveň pri tom pozorujeme, či nás trochu šteklia pery, ak áno, znamená to, že sme na správnej ceste. Skúsme si tiež popri tejto činnosti uvedomiť, čo všetko sme schopní pri brumende rozrezonovať: pery, mäkké podnebie v ústach, nosne dutiny, lícne kosti, čelovú oblasť hlavy, v lepšom prípade celú tvárovú časť hlavy a napokon aj jej vrch, akoby sme pocitovo, chceli zvuk zo seba dostať cez všetky tieto časti hlavy naraz. Ak na to niekomu nestačí desať pokusov, je, samozrejme, dovolené, v tom pokračovať aj viackrát. Dôležité je mať uvoľnené hrdlo, krk aj bradu a snažiť sa vydávať tón, ktorý sa bude z hrdla rinúť úplne prirodzene, aby sme ho mohli ladiť bez námahy dovtedy, kým nám nezačne znieť prijemne.

Ak už máte toho dosť a máte pocit, že si ušteklíte pery, pokračujte ľahkými vetami: moja mama má meniny, máme malé melóny a maliny. Stále sa pokúšajte predlžovať m a nemeňte spôsob, akým ste ho tvorili pri brumende.

Dohodnite sa sami so sebou, že to bude vaše každodenné cvičenie predtým, ako sa pozdravíte recepčnej pri výťahoch vo vašej firme a budete ho robiť dovtedy, kým prvýkrát nezdvihne zrak ponad pult, neusmeje sa a hneď na druhy deň Vás nepozdraví ako prvá a veľavýznamne sa nespýta: „Na deviate?“

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.