Možno chcete vedieť obchádzať obranu druhých ľudí, alebo ste sa len rozhodli naučiť sa niečo nové a zaujímavé. Je to iba na vás, čo si z tohto článku odnesiete. Môžete si ho prečítať úplne nezáväzne alebo si dokonca povedať, že ním nechcete byť vôbec ovplyvnení. Alebo si ho jednoducho prečítate a sami uvidíte, nakoľko je pre vás užitočný. Teraz môžete svoju pozornosť zamerať na nasledujúce príklady. Máte v nich príležitosť všimnúť si, akými rôznymi spôsobmi sa dá znižovať odpor voči určitým myšlienkam v komunikácii.

„Určite by pre teba bolo značne nepohodlné, keby si mi mal pomôcť umyť riad.“

„Zrejme nemáš chuť mi povedať o tom, čo sa dnes dialo v škole.“

„Stavím sa, že by si nikdy nedokázal vliezť po pás do toho studeného potoka.“

„Môžeš na tom pracovať teraz, ak máš chuť, alebo aj neskôr.“

„Zaujímalo by ma, či vás tento článok inšpiruje k niečomu novému, alebo nie.“

„Možno sa dnes zamyslíte nad tým, ako vám znalosť komunikácie zjednoduší život.“

„Pravdepodobne už poznáte, ako veľmi si zakladáme na kvalite našej práce.“

„Nerozhodnite sa kúpiť si tento vysávač príliš rýchlo. Najskôr sa zamyslite nad tým, ako vám pomôže pri robení domácich prác.“

„Viete si predstaviť, ako by ste sa cítili, keby ste vlastnili toto krásne auto?“

Tieto komunikačné techniky sú asertívne alebo naopak, manipulatívne podľa toho, ako sa ich rozhodneme používať. Pokiaľ chceme druhému človeku naozaj dopriať slobodu výberu, tak sú veľmi vhodným nástrojom. Zrejme si už však viete predstaviť, že sa dajú aj zneužiť.

Podstatou fungovania týchto komunikačných techník je redukovanie reaktancie. Teóriu reaktancie sformuloval v roku 1966 profesor Jack W. Brehm z americkej University of Kansas. Reaktancia sa vyskytuje vtedy, keď máme pocit, že nám niekto alebo niečo berie našu slobodu správania sa a rozhodovania sa. Napríklad, pri direktívne formulovanej vete: „Hneď teraz mi pomôžeš umyť riad.“ je nám braná sloboda rozhodovania sa aj správania sa. Preto takmer automaticky nastupuje reaktancia, ktorá sa môže prejavovať napríklad ako odpor, hnev alebo upevnenie opačného názoru. Tam, kde nie je vhodná priama konfrontácia, sa reaktancia často prejavuje aj ako pasívny odpor, neochota, odtiahnutie sa alebo manipulatívne tendencie. Toto sa nezriedka stáva napríklad v pracovných tímoch alebo na školách.

Teraz si môžete zatrénovať v krátkom kvíze

[WpProQuiz 89]

Ako sa brániť?

Tento štýl komunikácie v nás vyvoláva dojem, že všetky rozhodnutia závisia iba od nás. Do istej miery to je pravda. Nemali by sme však zabúdať na to, že tému a rámce (uhly pohľadu na danú vec) v rozhovore vyberá náš komunikačný partner. Navyše môže využívať poznatky o nás, a o našich slabých a silných stránkach.

Najlepšou obranou je mať jasný zámer. Ak presne vieme, čo chceme, tak redukujeme účinok akejkoľvek manipulatívnej techniky.

Rovnako dôležité je poznať svoje vlastné slabiny. Mnoho ľudí má napríklad tendenciu reagovať na akýkoľvek pozitívne formulovaný návrh negatívne. Poznáte podobné situácie?

A: „Dáš si polievku?“

B: „Nie, ďakujem.“

O chvíľu…

A: „Zrejme nemáš chuť na polievku.“

B: „Nie, nie, dal by som si.“

V druhom príklade sa jedná o techniku reverznej psychológie, pri ktorej naschvál ponúkame opačnú možnosť, ako chceme docieliť a spoliehame sa na účinok reaktancie. Táto technika funguje veľmi dobre najmä u detí.

Ak chcete posilniť svoju obranyschopnosť, tak sa zamyslite, ako vy sami reagujete na rôzne formy žiadostí. Je veľmi dôležité, aby ste nereagovali automaticky, ale aby ste si svoju reakciu vždy vedeli vybrať.

Zdroje:

Teória reaktancie: https://cs.wikipedia.org/wiki/Teorie_reaktance

Teória reaktancie: https://en.wikipedia.org/wiki/Reactance_(psychology)

Reverzná psychológia: https://en.wikipedia.org/wiki/Reverse_psychology

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.