Čo sú to zabíjacke frázy a načo slúžia
Jedná sa o vety, ktoré majú komunikačného partnera odradiť od rozhovoru. Klasickým príkladom môžu byť vety typu:
- Načo to robíme, aj tak to nemá zmysel.
- Zabíjame tým čas.
- To nebude fungovať.
- Je to zbytočné.
Majú len jeden účel, a to zastaviť komunikáciu. Znechutiť komunikačného partnera, zbaviť ho motivácie a tak ho odradiť od pokračovania v rozhovore. Slúžia teda ako blokáda, cez ktorú sa dá len veľmi ťažko dostať.
Ako vrátiť rozhovor do konštruktívnej roviny?
Reagovať a presviedčať o opaku by viedlo s najväčšou pravdepodobnosťou k roztržke alebo otvorenému boju. Tomu sa dá vyhnúť vhodne zvolenou otázkou. Práve vhodne zvolená otázka má v sebe potenciál vrátiť rozhovor do konštruktívnej roviny. Ukážme si to na príklade.
- Máš nejakú predstavu, ako by sa to dalo robiť, aby to malo zmysel?
- Vieš si predstaviť, ako by to malo vyzerať, aby si to nevnímal ako zabíjanie času?
- Čo by sa muselo stať, aby to podľa teba fungovalo?
- Precvičte sa. Napíšte svoju otázku do komentára. Registrovaní používatelia získajú body a neurá.
Pozor na tón hlasu. Môžeme síce efektívne použiť slová, no práve náš hlas (paralingvistika) dokáže spôsobiť to, že efektívna veta vyjde nazmar. Je vhodné nenechať sa stiahnuť do povýšeneckého, zosmiešňujúceho, ironizujúceho alebo pohoršeného tónu hlasu. Dôležité je snažiť sa zostať v hlase pokojný a neutrálny. Ak si nie sme istí, či to v danom momente dokážeme, radšej nič nehovorme.
Odporúčanie: Pri otázkach sa snažte doslovne opakovať nekonštruktívne časti. Ide o to, že ak použijete tú istú formuláciu, zabránite tým skresleniu a druhá osoba tomu bude lepšie rozumieť, keďže sa jedná o frázu alebo časť vety, ktorú ona sama pred chvíľou použila. Ak by ste sa snažili parafrázovať, je možné, že by ste svoju parafrázu nesprávne sformulovali, čo by mohlo viesť k nedorozumeniu. Napríklad by ste mohli byť obvinený, že druhú stranu nepočúvate, že nechápete, že vás to nezaujíma, atď. Takéto obvinenia by vo vás pravdepodobne vyvolali potrebu brániť sa. Ani by ste sa nenazdali a obidve strany by sa ocitli uprostred konfliktu, každá brániaca svoju pravdu.
Počúvanie ako najlepší spôsob kladenia efektívnych otázok
Na to, aby sme dokázali položiť dobre zacielenú a efektívnu otázku je nutné vypočuť si druhého. Väčšinou nestačí počuť len jednu vetu, ale je potreba sa snažiť druhého pochopiť do hĺbky. Snažiť sa vžiť do jeho situácie. Práve pochopenie druhého nám umožňuje klásť cielené otázky, ktoré dokážu vrátiť rozhovor do konštruktívnej roviny.
Okrem toho, že je počúvanie dobré pri kladení cielených otázok, má ešte jednu vlastnosť. Ak sa snažíme druhého počúvať a chápať, nereagujeme okamžite a kauzálne. Vďaka tomu sa celý rozhovor spomaľuje. Práve spomalenie priaznivo pôsobí v konfliktných situáciách, kedy sa celá diskusia nebezpečne zrýchľuje a dramatizuje. Pomocou počúvania je možné rozhovor spomaliť a vyhnúť sa tomu, aby emócie prevzali kontrolu.
Zahrajte si hru
Sadnite si s komunikačným partnerom a rozprávajte sa na ľubovoľnú tému. Pointa celej hry spočíva v tom, že hráč č.1 povie svoje stanovisko. Keď skončí, hráč č.2 to musí zopakovať (nemusí doslovne, podstatné je vystihnúť význam vypovedaného). Ak hráč č.1 súhlasí s parafrázou hráča č.2, tak sa úlohy vymenia (hráč č.2 prezentuje svoje stanovisko). V prípade, že hráč č.1 nesúhlasí s replikou hráča č.2, musí hráč č.2 upravovať svoju parafrázu dovtedy, pokiaľ mu to hráč č.1 neodsúhlasí.
Tipy na témy
Ľahšie: aká bola dovolenka, čo dnes zaujímavé zažil/a.
Ťažšie: prečo sa mu páči taký druh hudby, prečo volil tú a tú stranu, čo si myslí o dianí vo svete a pod.
Ak si hru zahráte, budem rád, ak mi do komentárov napíšete, ako to prebiehalo a čo ste si uvedomili.
Prajem príjemnú zábavu
Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.
Môj nápad na otázky: Aký máš nápad, aby to nevyzeralo ako strata času? V akom prípade by to pre teba malo zmysel?
Podľa mňa tie otázky spĺňajú účel a teda vrátiť komunikáciu späť do konštruktívnej roviny. Chcel by som sa opýtať, či sú tie reakcie na výrok číslo 4 alebo na výroky číslo 1 a 2?
Na výrok č.4 – mali sme sa precvičiť a napísať svoje otázky do komentárov, takže to som aj urobila. Chápeme sa?
Áno už rozumiem.
Poďme Vaše otázky ešte trochu vyšperkovať. Viete vytvoriť otázku tak, aby ste použili rovnaké slovo, ktoré použila osoba v príklade?
Použitie toho slova v otázke je dôležité, pretože pod týmto slovom má druhá osoba uloženú nejakú predstavu, ktorú vyslovením toho slova oslovujete. Dostávame sa tak komunikačne na jednu vlnu, čo zvyšuje zvyšuje mieru pochopenia.
Podľa mňa by bolo skvelou reakciou na napr. 1.argument – Načo to robíme, aj tak to nemá zmysel – odpoveď: A čo by si robil v tejto situácii ty, aby to bolo zmysluplné a rozumné? Na 2.argument – Zabíjame tým čas – odpoveď: Vieš si predstaviť riešenie, ktoré by bolo rozumnejšie a efektívnejšie využilo čas, ktorý máme k dispozícii? A podobne.
Získavam nejaké body pri tom svojom snažení sa?
Čo sa týka prvej reakcie jej prvá časť môže byť vnímaná ako útočná (A čo by si robil v tejto situácii ty). Z môjho pohľadu je tá veta nebezpečná. Stačí jemne zmeniť intonáciu hlasu, trošku sa pošmyknúť a dať do hlasu iný pocit a môže to druhému znieť asi takto:
„Vyzývam ťa, ukáž čo vieš, alebo vieš len nekonštruktívne komandovať? To vie každý!“ alebo
„No tak sa predveď frajer. Či máš len prázdne reči?“
Formulovanie tej vety zvádza k tomu, aby sa tam ten pocit objavil. Je tam napríklad na začiatku spojka A. Ide teda asi o okamžitú (kauzálnu reakciu), ktorá z človeka vypadne bez rozmyslu. Vďaka tejto rýchlej kauzálnej reakcii sa na povrch dostanú naše emócie, ktoré v nás reakcia druhého vyvolala.
Vieš preformulovať tú vetu tak, aby z nej nebolo cítiť kauzálnu reakciu ?
Druhá reakcia je podľa mňa fajn :).
Skúste napísať aj reakciu na ten štvrtý výrok.
P.S. Body získavate za komentár a zároveň si precvičujete svoje komunikačné schopnosti 😉
Ďakujem za vysvetlenie a novo nadobudnuté vedomosti 😀 Súhlasím, že to môže s tou spojkou A vyznieť ako útočné, ale podľa mňa keby sme sa napríklad s niekým druhým o tom rozprávali (nie cez net), tak by veľa záležalo od tónu hlasu, ktorý by som použila. Keby som použila neútočný ale pokojný tón s prívetivým pohľadom – naznačila by som, že ma názor toho druhého zaujíma, viem si predstaviť, že by táto na prvý pohľad dosť napätá situácia mohla skončiť aj napriek spojke A veľmi dobre.
1. Načo to robíme, aj tak to nemá zmysel… opravená reakcia by mohla byť napríklad: Nevedel som, že ti to príde ako strata času. Ako si predstavuješ riešenie tejto veci podľa teba?… 4.výrok: Je to zbytočné. – reakcia: Mne to nepríde zbytočné ale zaujíma ma, čo k tomu cítiš aj ty. Mohol by si mi povedať, prečo sa ti to zdá zbytočné? Skúsme to teda urobiť inak. Čo navrhuješ?
Súhlasím, že za určitých okolností pri správnom tóne hlasu je možné dosiahnuť, aby výrok (A čo by si robil v tejto situácii ty) pôsobil neutrálne až priateľsky a dodal by som, že je podľa mňa náročnejšie trafiť správny tón pri danej kombinácii slov, okrem spojky A je tam aj priama otázka na osobu ukončená slovom TY. Z môjho pohľadu je bezpečnejšie zvoliť inú formuláciu ;). Myslím si však, že diskusia k tej vete splnila svoj účel a to, že sme si mohli na jednom príklade ukázať viacero možných riešení a zároveň aj ich výhod.
Ďalšie príklady sa mi páčia. Je podľa mňa fajn, že sú rozvité do viacerých súvetí.
Ak chcete, môžete si ešte zatrénovať preformulovanie vašich reakcií (každú jednu) do jednej otázky.
Z mojich pracovných skúseností pri vedení tímu môžem potvrdiť, že je časovo veľmi náročné, niekedy nemožné vžiť sa do každého kolegu a reagovať úplne správne na ich reakcie napr. počas mítingu, kde je cca. 20 ľudí. Na podobné poznámky deštruktívneho typu (viď. článok hore)som reagovala všeobecne a použila som zámeno my: „Poďme vymýšľať, ako sa to dá a nie, ako sa to nedá.“ Dotknutá osoba zaznamenala, že som narážky počula, pochopila som, že sa nejdem zaoberať deštrukciou a osobou „my“ som uznala, že som prijala kritiku, i keď deštruktívnu. Väčšinou sme sa takto z nekonštruktívnej roviny dostali k brainstormingu, a to už bolo fajn..
Toto bolo ale riešenie v situácii, keď bolo viac ľudí na jednom mieste a nedostatok času sa do detailu venovať nefunkčným poznámkam každého jednotlivca.
Páči sami forma akou ste reagovali. Z môjho pohľadu v nej využívate zmenu rámca situácie. Namiesto, aby ste reagovali na narážku, otočíte situáciu na hľadanie riešenia. Jasne tým komunikujete, že chete pracovať na vylepšení, na niečom konštruktívnom. 🙂
Snažiť sa pochopiť druhú stranu, vnímať svet jej očami, klásť otvorené otázky, čítať a rozumieť jej neverbálnym prejavom … ako sa však účinne brániť a porozumieť tomu, kto odmieta akúkoľvek komunikáciu?
Ak druhý odmieta akúkoľvek komunikáciu, môžeme sa pokúsiť pomenovať náš zámer formulovaný v podobe ja – výroku.
Vyjadrujeme ho bez výčitiek a hnevu. Na konci môžeme položiť otázku, čo s tým spravíme alebo požiadať druhú osobu o názor, čo môžeme spraviť, aby sa daná situácia zlepšila a obidve strany z nej vyšli spokojné.
Ak na to druhá strana nereaguje, môžeme to skúšať ďalej.
Na druhej strane je dobré si uvedomiť, že druhého nedonútime, aby s nami komunikoval, ak sám nechce.