Elegantné riešenie ako sa vyhnúť konfliktom a pritom povedať svoj názor

Život pozostáva z rôznych vzťahov. Či už sú to vzťahy na pracovisku alebo v súkromí, všetky majú spoločné to, že sa v nich sem-tam objavia konflikty. Neboli by sme ľudia, ak by nám z času na čas na druhých niečo neprekážalo alebo nevadilo. Problémom je, že práve takéto malé „nedostatky“ na druhých vedia podnietiť konflikty so silnými emóciami. Našťastie existujú spôsoby ako druhým povedať, čo nám vadí bez toho, aby došlo k búrlivému konfliktu.

Čo sa stane, keď hovorím o sebe

Ja výrok, ako už sám názov hovorí, popisuje to, ako sa v danom momente cítim. V komunikácii to znamená, že nehovoríme o druhom a jeho chybách, ale hovoríme o sebe a o tom, čo v nás daná situácia vyvolala. Jedná sa teda o popis situácie z nášho uhla pohľadu bez obviňovania a kritizovania. Je to teda neútočný spôsob komunikácie, vďaka ktorému môžeme povedať druhému o tom, čo nám vadí a spoločne hľadať riešenie vzniknutej situácie.
Príklady situácií:

  1. „Kedy už začneš robiť veci poriadne?“ nahnevaný Jožo kolegovi.
  2. „Nepočul si ma? Koľko krát to ešte budem musieť opakovať?“ nahnevaný rodič dieťaťu.
  3. „Už zase si po sebe neupratala v kúpeľni,“ vyčíta muž partnerke.
  4. „Zasa ideš na pivo? Kamaráti sú ti prednejší ako ja,“ vyčíta žena mužovi.

Čo majú výroky spoločné? Všetky sú hovorené s hnevom a všetky z nich sú obviňujúce. V každom z nich je náznak toho, že jedna osoba urobila druhej niečo zlé.
Časté reakcie na kritizujúce výroky vyššie:

  1. „Keď ma prestaneš buzerovať a tváriť sa ako majster sveta,“ odpovedá kolega s hnevom.
  2. „Samozrejme, že nie,“ odpovedá dieťa ironicky.
  3. „A ty si dnes neumyl riad,“ odvrkuje žena mužovi.
  4. „Samozrejme, že sú. Veď ty ma len komanduješ,“ s hnevom za sebou zabuchne dvere.

Aká je akcia taká je reakcia. Ak je niekomu niečo vyčítané, väčšinou dostane naspäť aj podobnú reakciu. Oko za oko, zub za zub. On mi niečo vyčítal, budem aj ja jemu.
Pozrime sa teraz na to, čo skutočne prežívajú jednotliví aktéri a aký je ich cieľ. Čo chcú vlastne druhému povedať? Pozrime sa na ich myšlienky.

  1. Jožovi sa nepáči, že musí za kolegom dokončovať prácu. Odoberá ho to o čas vďaka čomu nestíha svoju prácu.
  2. Rodiča hnevá, že musí opakovať dookola to isté, pretože na to neustále musí myslieť, čo ho vyčerpáva. Aj napriek tomu, že zadal dieťaťu nejakú úlohu sa k nej musí neustále vracať a kontrolovať jej dokončenie, kvôli čomu sa nemôže naplno venovať iným veciam.
  3. Muža obmedzuje a zdržuje, že musí po žene upratať. Vďaka tomu stráca čas a aj energiu. Chcel by robiť niečo iné a nie upratovať po svojej partnerke.
  4. Žena sa cíti osamelo a odstrčená. Myslí si, že ju jej partner nemá rád a že radšej trávi čas s priateľmi ako s ňou.

Prostredníctvom Ja výroku dokážeme povedať to, čo nám vadí bez toho, aby došlo k hádke.
Reagovanie prostredníctvom Ja výroku:

  1. „Hnevá ma, že po tebe musím dokončovať prácu, ktorú máš ty na starosti. Oberá ma to o čas, ktorý viem využiť efektívnejšie. Čo by si navrhoval, ako by sme to mohli vyriešiť?“
  2. „Hnevá ma, ak ti musím viackrát opakovať tú istú vec, pretože na to musím neustále myslieť, čo mi odoberá energiu. Vedeli by sme sa nejak dohodnúť, aby sa to už nestávalo?“
  3. „Vadí mi, keď nechávaš po sebe veci v kúpeľni, pretože ma to zdržuje. Väčšinou keď idem do kúpeľne tak tam chcem byť čo najkratšie. Vieme s tým niečo spraviť?“
  4. „Mám pocit, že kamarátom venuješ viac času ako mne. Potom sa cítim osamelo, pretože som zavretá sama medzi týmito stenami. Chcela by som s tebou tráviť viac času. Šlo by to?“

Schéma formulovaniu Ja výroku

1. Pomenovanie pocitu

Cítim sa… Vadí mi… Je mi nepríjemné… Páči sa mi… Nepáči sa mi… Hnevá ma… Znepokojuje ma…

2. Popis konkrétneho správania druhej osoby

keď si povedal… keď si sa správal… keď si mi…

3. Popísanie dôsledkov správania druhého na mňa a moju situáciu

pretože mi to spôsobuje… lebo to vo mne vzbudzuje… vďaka tomu

4. Návrh riešenia situácie

čo keby sme sa dohodli, že… prosím ťa, dalo by sa to spraviť… navrhujem, aby sme nabudúce…

Výhody ja výrokov:

  • ak hovorím o sebe, neútočím na druhého, opisujem len svoj stav a svoje prežívanie
  • zameriavam svoju komunikáciu na riešenie situácie a nie len na vyčítanie
  • druhý ma nevníma ako nepriateľa, ale ako niekoho, kto chce zlepšiť náš vzťah
  • to ako sa cítim a to čo prežívam, nemôže druhý spochybniť, narozdiel od hodnotiacich (obviňujúcich) výrokov

Samozrejme Ja výroky sa nepoužívajú len na vyhnutie sa hádkam. Dajú sa používať v každodennom živote na vyjadrenie hodnôt, postojov a názorov. Človek využívajúci túto techniku v očiach ostatných vyzerá ako otvorený a priateľský človek.
Komunikácia pomocou ja výrokov nikoho neohrozuje, nehodnotí ani do ničoho nenúti. Vďaka nej sa vytvárajú pevné vzťahy, v ktorých sa jeden na druhého môže spoľahnúť. Vytvára sa tak priestor pre spoločný rast a úspech.
Vždy, keď učím alebo spomínam niekomu túto techniku, príde mi na rozum pesnička od Olympicu.

Konfliktné situácie sa dajú riešiť spôsobom, aby obe zúčastnené strany boli spokojné. Sleduj našu stránku s aktuálne prebiehajúcimi workshopmi a prihlás sa na workshop Riešenie konfliktov metódou win-win. Nemáme ho aktuálne otvorený? Nevadí, napíš nám, vieme sa dohodnúť inividuálne.

27 Comments

  1. Zuzana 17. júna 2015 at 18:15

    V niektorých situáciách používanie ja výrokov môže pomôcť najmä ak je medzi tými osobami bližší vzťah a navzájom sa majú radi a rešpektujú sa. Nie až tak ružovo vidím situácie, ked má konflikt dvojica, ktora „sa nemusí“, pretože tam to ten „kritizovaný“ môže nadalej brať osobne a neprimerane reagovať. A čo ak niekomu vadí niekoho niekoho smiech alebo telesný pach?

    Reply
    1. Ľubica Šoltésová 18. júna 2015 at 21:17

      S tým smiechom alebo pachom je to fakt ťažké, lebo sme naučení to automaticky zakrývať – považujeme za neslušné vyjadriť, že nám to vadí. Ja som zistila, že tu je najlepšie proste sa len prestať kontrolovať a (nie prehnane, ale v normálnej intenzite) neverbálne vyjadriť, že mi je to nepríjemné – napríklad sa trochu odtiahnuť a prikryť si ucho, keď sa niekto pri mne hlasno smeje… S tým pachom sa tvárim veľmi mierne znepokojene a poťahujem nosom (nie znechutene, aby sa človek neurazil) a on to väčšinou pochopí a začne sa sám očuchávať, že či smrdí :D. Alebo to robím diplomaticky – „Niečo cítim, nie sú to moje nohy?“ Ovoniam si ich (občas to sú aj ony) a potom sa zatvárim, že nie to nebolo ono. A zase ten druhý začne automaticky čuchať seba. To sú niektoré z vecí, ktoré robím a fungujú mi dobre.

      Reply
    2. Matej Koláč Kováč 11. apríla 2016 at 17:24

      Mňa v práci školili ohľadne tohto zápachu si priamo sadnúť s kolegom. Žiadne náznaky, ktoré by ostatní mohli vidieť, či už tyky nosom alebo náhodný kozmetický balíček na stole. Zajednať si miestnosť, niekde mimo, kde nás nikto nepozná / nevidí, a povedať kolegovi, aký je problém. Samozrejme, nehovoriť „viacerím z nás prekáža“, byť pasívno-agresívny a pod. Napriamo povedať človeku, že nechcem ovplyvniť pracovné vzťahy, ale vadí mi zápach a samozrejme, pokúsiť sa to spoločne vyriešiť pre lepšie pracovné prostredie. Je možné, že môže nastúpiť S.A.R.A.(H) a na to je už zvlášť metodika. Navyše, kolega by mal byť profesionálny. Otázne je, ako riešiť takéto niečo doma 🙂
      Čo sa týka smiechu, to aj mne hovorí veľa ľudí a neurážam sa. Viem o tom, snažím sa poväčšine času byť následne tichšie. Dlho mi to ale nevydrží 😀

      Reply
    3. Lucia Branicka 5. januára 2017 at 14:56

      Ja výroky sú určite lepšie ako posudzovanie druhého správania, ale niekedy to tá druhá osoba môže zobrať aj pri ja výroku rovnako, keď poviem, že mi vadí to a to, keď sa správaš tak a tak… takisto to môže brať ako výčitku a tlak. Osobne mám s tým skúsenosť.

      Reply
      1. Martin Čajko 12. januára 2017 at 12:08

        Lucia súhlasím, ja výroky nie sú dokonalý nástroj a neodkomunikujú veci tak, že sa druhý za žiadnych okolností neurazí. Ja ich skôr vnímam, ako znižovanie šance na to, že moje slová bude druhý vnímať ako výčitku.
        Existuje veľa faktorov, ktoré môžu spôsobiť, že druhý vníma ja výrok ako výčitku a to napríklad, ak naša reč tela, či paralingvistika hovorí niečo iné.
        Samozrejme, niekedy sa môže stať, že vyskúšame všetky možnosti, ktoré nám napadnú a aj tak to druhý vníma ako výčitku.
        Zastávam názor, že ak som ja urobil moje maximum pre to, aby to druhý nebral ako výčitku. Použil som rôzne techniky a mal som jasný zámer, že mu chcem len povedať svoj názor a nie ublížiť. Je na druhom sa rozhodnúť ako bude vnímať to, čo som mu povedal. Ak sa druhá osoba rozhodne moju snahu vnímať ako výčitku, je to jeho slobodné rozhodnutie a je na mne ho akceptovať.

        Reply
  2. Roland Varga 18. júna 2015 at 6:35

    Tak je pravdepodobne xnenofób 😉

    Reply
  3. Peter Holub 20. júna 2015 at 23:10

    Podľa mňa super užitočná technika, určite ju budem trénovať!

    Reply
    1. Ľubica Šoltésová 24. júna 2015 at 7:58

      Podľa mňa používaš ja-výroky väčšinu času. Už viackrát som si všimla, ako automaticky a prirodzene to robíš :).

      Reply
  4. Martin Čajko 22. júna 2015 at 12:55

    Teším sa z diskusie, ktorá sa tu rozbehla. Osobne mám ja výroky veľmi rád, čo je možné vidieť aj na mojej komunikácii :). Samozrejme, že táto technika nie je dokonalá a nie je určená na vyriešenie všetkých situácií.
    Osobne si myslím, že je často efektívnejšie začať hovoriť o sebe a svojich pocitoch, ako popisovať a hodnotiť to, ako vnímame druhého.
    Vďaka ja výrokom neútočíme, čo je podľa mňa prvým krokom na ceste k dohode a spolupráci.

    Reply
    1. Štefánia 8. septembra 2015 at 21:47

      Musím povedať, že zo všetkých spôsobov komunikácie v partnerskom vzťahu sa mi táto osvedčila najlepšie, nevyvoláva to potrebu byť defenzivny a tym zbytočne oddiaľovať to, aby sme dospeli k nejakému riešeniu. takýmto spôsobom sa mi zdá že je najefektívnejšie riešit to čo nám vadí tak aby to aj záver malo nejaký.

      Reply
      1. Martin Čajko 9. septembra 2015 at 14:44

        Ďakujem, že ste to tu napísali Štefánia. Mne osobne sa tiež ja výroky osvedčili v partnerskom vzťahu a z toho dôvodu patria medzi prvé techniky, ktoré učím páry v konflikte. Je podľa mňa oveľa efektívnejšie komunikovať prostredníctvom ja výrokov ako prostredníctvom hodnotenia, ktoré z veľkej časti vedie ku konfliktom.

        Reply
  5. Pingback: Ako efektívne pristupovať k apelom na ľútosť? — Otvorená Hra

  6. Pingback: Neviete, čo so žiarlivosťou? Vyskúšajte tento prístup. — Otvorená Hra

  7. Pingback: 11 komunikačných bŕzd alebo čo dokáže stopnúť komunikáciu — Otvorená Hra

  8. Pingback: Ako sa dá pomocou "ale" zmeniť téma rozhovoru — Otvorená Hra

  9. Pingback: Prečo je nebezpečné porovnávať ľudí a ako sa brániť, keď niekto pomocou porovnávania manipuluje? — Otvorená Hra

  10. Pingback: Ako povedať vášmu partnerovi, že vám lezie na nervy a nevyvolať pri tom konflikt — Otvorená Hra

  11. Veronika Pizano 29. novembra 2015 at 21:02

    Mam tuto techniku osvedcenu s manzelom. Chcem ju aj so synom pouzivat, problem je, ze to sa da az od urciteho levelu jeho komunikacie.

    Reply
  12. Pingback: 6 krokov ako si vybudovať efektívny systém zvládania hnevu alebo ako reagovať na zovšeobecnenia v komunikácii — Otvorená Hra

  13. Pingback: Ako môže manipulátor pokaziť internetovú diskusiu a akým spôsobom na to vieme efektívne reagovať [analýza techník ovplyvňovania] — Otvorená Hra

  14. Pingback: Kedy je dobré ukončiť rozhovor a ako to spraviť efektívne? — Otvorená Hra

  15. Pingback: Ako reagovať na kompliment a ako podať kompliment, aby nepôsobil neúprimne alebo manipulatívne — Otvorená Hra

  16. Pingback: Poznáte najčastejšie používané manipulatívne otázky a viete, ako na ne reagovať? [1. časť] — Otvorená Hra

  17. Jarmila Semanová 29. júla 2017 at 10:49

    Ja výroky? Nuž, na prvý pocit to nebolo celkom bezpečné – ako keby to nejako súviselo s obavami či strachom.

    Reply
    1. Martin Čajko 6. augusta 2017 at 16:52

      Ja – výroky predpokladajú určitú mieru odvahy, sebareflexie a ochoty sa otvoriť druhému. Inak povedané ísť s kožou na trh. Mne osobne sa ja – výroky osvedčili. Väčšina ľudí, s ktrými som sa stretol reagovala na moje otvorenie tak, že aj oni sa otvorili, čo celú komunikáciu posunulo o veľký kus ďalej.

      Reply
    2. Michal Mihálik 14. októbra 2017 at 7:44

      Moze to byt nebezpecne, je to take odkrytie stitu. Davame druhemu moznost na nas zautocit a obvinit nas. Je to ale cesta k otvoreniu sa a ak v tejto technike zotrvame, davame sancu aj druhemu otvorit sa.

      Reply
  18. Pingback: Manipulatívne techniky, ktoré používame na naše deti - Manipulácia - Čarodejníctvo

Leave A Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *