Vo vzťahoch sa niekedy stretávame s výrokmi typu:
- „Ty ma nikdy nepočúvaš!“
- „Vždy je po tvojom!“
- „Zase musíš mať pravdu!“
- „Stále umývam riad ja!“
- „Zase si nevyčistila sitko v umývadle od vlasov!“
Pravdepodobne ste si všimli, že tieto výroky u druhých ľudí často spúšťajú hnev a s ním spojenú útočnú reakciu. Ich reakcia je väčšinou sprevádzaná skrytým alebo otvoreným hnevom:
- „Ja že ťa nepočúvam? A kto ťa počúval, keď…“
- „To je blbosť!“
- „Áno, tak ako aj ty!“
- „Ja som ho umývala včera!“ alebo „Ja stále žehlím!“
- „Ty si zase nikdy neustelieš postel!“
Čo však ich hnev spôsobilo?
Kľúč je skrytý v slovách, ktoré sme vo vetách použili, ako aj v našom podráždenom tóne hlasu.
Slová typu zase, znova, vždy, stále, opakovane a nikdy majú spoločné dve veci:
- Ak rozprávame o druhej osobe, väčšina z nich nie je na 100% presná. To znamená, že takmer vždy vieme výrok vyvrátiť. Nikto z nás sa nespráva tak, aby sa o ňom dalo povedať: „Ty to tak robíš stále, vždy, nikdy.“ S najväčšou pravdepodobnosťou nájdeme aspoň jeden príklad, kedy sa stal opak, ako tvrdíme. Tým pádom sa dá aj náš výrok veľmi ľahko napadnúť a vyvrátiť. Práve o to sa väčšina z nás aj snaží, ak počuje zovšeobecňujúci výrok. Vyvrátiť ho, zbaviť sa obvinenia a vyhrať začatú „bitku“.
- K vysloveniu takýchto slov nás vedie väčšinou nejaká miera frustrácie (hnevu), ktorá sa prejaví aj na našom hlase. V jednoduchosti povedané, ak mám pocit, že sa niečo, čo mi vadí opakuje, mám vyššiu tendenciu daný jav zovšeobecniť a tým naznačiť druhému svoj pocit. Zámerne som použil slovo naznačiť, pretože v takýchto situáciách nehovoríme priamo o svojich pocitoch a myšlienkach. Nepoužívame ja-výroky, ale skôr nechávame druhého domyslieť si, čo nám prekáža.
Ako komunikovať svoju frustráciu bez toho, aby sme v druhom vyvolali hnev?
Namiesto zovšeobecňujúcich výrokov je efektívnejšie siahnuť po ja-výrokoch. Výhoda ja-výrokov je tá, že sa dajú veľmi ťažko napadnúť. Je ťažké o druhom tvrdiť, že sa necíti tak, ako popisuje a že si to vymýšľa. Nikto z nás nevidí, čo sa v druhej osobe odohráva a čo prežíva.
Môžeme teda povedať:
- „Niekedy mám pocit, že ma nepočúvaš a to ma trápi.“
- „Myslím si, že dosť často sa riadime tvojím názorom.“
- „Niekedy mám pocit, že spolu bojujeme o tom, kto z nás dvoch má pravdu. Chcel by som byť pre teba partner, s ktorým sa radíš, zdieľaš veci a spolupracuješ. Niekedy sa však cítim viac ako tvoj súper a to mi nie je príjemné.“
- Zatrénuj si a napíš svoju reakciu do komentára pod článkom.
- Zatrénuj si a napíš svoju reakciu do komentára pod článkom.
Existuje ešte jedna možnosť, ako vyjadriť svoju frustráciu z toho, že sa podľa nás deje niečo, čo nám opakovane vadí. Môžeme to dosiahnuť zjemnením slov nikdy, zase, vždy a podobne.
Namiesto tvrdých zovšeobecnení môžeme použiť slová ako: často, dosť často, veľa krát, väčšinou a zväčša.
Ich použitím zjemňujeme výrok a pritom dávame najavo svoju frustráciu. Efektívne je použiť zjemňujúce slová v kombinácii s ja-výrokom. Vyjadríte tak svoj názor aj s vašim pocitom frustrácie a zároveň s vysokou pravdepodobnosťou nespôsobíte okamžité vzplanutie druhého.
Tip na záver
Po tom, čo ste vyjadrili svoje pocity, odporúčam vypočuť si pocity a názor druhého na danú tému a následne sa spoločne zamerať na hľadanie riešenia. Minulosť už neovplyvníte, môžete sa z nej však poučiť a dohodnúť sa na riešení podobných situácií v budúcnosti.
Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.
4. Mam pocit, ze vacsinou umyvam riad ja a velmi ma to nebavi, obcas by som chcela zakoncit den bez toho, aby som musela umyvat riad ja.
5. Dost casto sa stava, ze musim po tebe vycistit sitko, je mi to neprijemne.
4. Páči sa mi. Je tam popis tvojho prežívania a zároveň vyslovuješ aj svoje prianie.
5. Začiatok vety by som možno skúsil ešte zjemniť. Teraz celá reakcia do značnej miery pôsobí ako tvrdenie, ktoré má na konci vyjadrenie pocitu.
Dobrá, no zároveň náročná kontrola ja-výrokov sa dá robiť tým spôsobom, že si predstavíš, že by si bola ten, kto ja výrok prijíma. Ak by radikálne nezmenil tvoj emočný stav, dal by sa považovať za efektívny. Inak povedané: Ak by ťa tvoj ja výrok z pohľadu druhej osoby nahneval, znechutil, zosmutnil, atď., pravdepodobne sa dá ešte vylepšiť.
Ked dam na zaciatok oslovenie milacik? 🙂 ale fakt neviem, ako to zjemnit, mozno preto, ze je to pre mna pomerne neprijemna vec 😀
Zjemniť sa dá komunikácia tak, že nebudem používať hodnotenie, ale zameriam sa skôr na ja-výrok. Budem sa teda snažiť celý čas hovoriť tak, že všetko čo hovorím je môj názor a nie je to žiadny fakt.
V tvojej vete je hodnotenie toto: Dosť často sa stáva, že musím po tebe vyčistiť sitko. Skús preformulovať vetu tak, aby to vyjadrovalo tvoj pocit, tvoje myšlienky a názory bez toho, aby tam bolo hodnotenie. Inšpiráciu môžeš získať aj z Martinovho komentáru nižšie.
Páči sa mi, že sa to podobá na nenásilnú komunikáciu, ale myslím, že tá zachádza ešte ďalej. Snaží sa totiž nesúdiť druhých ale pozerať na ich pocity a potreby a tiež na svoje pocity a potreby. Myslím, že napr. veta č. 1 z článku obsahuje tvrdenie „mám pocit, že nepočúvaš“ a to sa dá zefektívniť. Na základa svojich doterajších poznatkov nenásilnej komunikácie skúsim dať príklady, ako by som ich povedal ja. (aj s komentárom, prečo si to myslím)
1. Keď sa s tebou rozprávam a ty mi nepozeráš do očí [veľmi konkrétne, neutrálne, objektívne pozorovanie], cítim sa neisto a osamelo [popis pocitu takým spôsobom, že nerobí druhého zodpovedného za svoje pocity], pretože potrebujem byť vypočutý a cítiť záujem [vyjadrenie konkrétnej potreby, ktorú mám, opäť bez súdenia]. Mohla by si mi prosím počas rozhovoru pozerať do očí? [konkrétna požiadavka, ktorá je formulovaná pozitívne – t.j. neobsahuje negáciu]
2. Keď sa zariadime podľa tvojho názoru 5 krát po sebe [predpokladám, že pozorovanie je pravdivé], cítim sa nervózne a neisto, pretože mám potrebu autonómie a hľadania pravdy. [na riadení sa názorom druhého nemusí byť nič zlé, ak človek úprimne hľadá správnu cestu a zistí, že to je tá správna] Mohli by sme sa pri rozhodovaní spoločne zastaviť a komunikovať? [nie som si istý, nakoľko je to dobrá žiadosť, či by nemala byť konkrétnejšia]
3. [V tejto by som sa asi snažil empaticky hľadať potrebu druhého človeka] Keď presadzuješ svoj názor, potrebuješ sa cítiť dôležitý a potrebný? [ak súhlasí] No veru, chápem, aj ja sa rád cítim dôležitý. Mohol by som ti s tým pomôcť takým spôsobom, aby sme zároveň neskĺzli do hádky? [Tu mením prístup z presadenia svojho názoru na pomoc človeku a naplnenie jeho potrieb, čím sa vyrieši príčina a nie následok.]
4. Cítim sa unavene a unudene, keď umývam riad tri krát po sebe. Potrebujem si niekedy oddýchnuť, alebo sa venovať činnosti, ktorá ma baví viac. Moholi by sme sa dohodnúť na umývaní riadu na striedačku? [Alebo môžeme myslieť out of the box a neobmedzovať sa na jeden spôsob, ako umyť riad] Pozrel by si sa spolu so mnou na ponuku umývačiek riadu a porozmýšľal, či si nejakú kúpime? [Takéto riešenie mám radšej, lebo napĺňajú potreby oboch ľudí a celkovo skvalitňujú život. V prípade, že to nevýde, nevadí môže byť fallback na prosbu o pomoc s umytím.]
5. Cítim sa znechutene, keď sa pozriem na sitko v umývadle a sú na ňom vlasy. [toto je myslím skvelá formulácia, lebo vôbec nedáva do súvisu pocit s človekom, takže ten necíti posudzovanie] Chcel by som mať čistejšiu kúpelňu. Mohla by si ho prosím po sebe vyčistiť?
Čo si o tom myslíte?
Čauko Maťo 🙂
vidím, že si si dal záležať na komentári a páči sa mi to. Myslím si, že si v ňom vystihol veľa dôležitých vecí a že ostatní si z neho môžu veľmi veľa odniesť.
K trojke by som ponúkol takúto alternatívu.
Pôvodná veta:
„Mohol by som ti s tým pomôcť takým spôsobom, aby sme zároveň neskĺzli do hádky?“
na niečo takéto:
„Vedeli by sme spolu nájsť spôsob, ako riešiť podobné situácie a zároveň neskĺzli do hádky?“
Je to len taký malý detail. V podstate záleží z akého uhla sa potom v komunikácii chceme pozerať na „problém“. Či chceme zdôrazniť, že je to problém druhej osoby a my jej chceme pomôcť alebo chceme vyjadriť viac to, že sme tu pre druhého a spolu tú situáciu zvládneme.
Ďakujem ti za veľmi podnetný a poučný komentár.
Mám radosť, pretože tvoja prvá veta pre mňa vyzerá presne ako NVC. Snažil si sa ju vedome použiť?
Nie som si istý, či som sa jasne vyjadril. Tou vetou som myslel naplnenie potrieb. Keď sa nad tým teraz zamýšľam, tak mi napadá ešte iná odpoveď:
Mohli by sme svoje potreby pocitu dôležitosti naplniť spoločne?
Naplnením môže byť spoločná diskusia o veci, o ktorej „musí mať vždy pravdu“. Ja osobne sa asi cítim lepšie, keď je po mojom, lebo ľudia zvážili moje argumenty a usúdili, že sú pravdivé, ako keď ma počúvnu iba preto, že som to ja, takže takáto forma by mi vyhovovala. Nemusí to ale platiť vždy.
Neviem síce, čo znamená NVC, aspoň teraz mi nenapadá význam tej skratky. Zámerne som použil ja-výrok :).
Reakcia, ktorú si teraz popísal sa mi viac páči, pretože z nej viac cítim, že sme spolu na jednej lodi.
NVC == Non-violent communication == nenásilná komunikácia. Samozrejme, ja výroky sú jej veľmi podobné (len nevylučujú hodnotenie).
Som rád, že sa mi podarilo vymyslieť to lepšie. Vďaka za feedback!
Rado sa stalo. Ja ti tiež ďakujem za to, že si prispel z môjho pohľadu veľmi hodnotnými informáciami.
Pingback: 6 krokov ako si vybudovať efektívny systém zvládania hnevu alebo ako reagovať na zovšeobecnenia v komunikácii — Otvorená Hra
Pingback: Ako sa bežne manipuluje pomocou hodnotenia? - Manipulácia - Čarodejníctvo