Príde za vami partnerka a začne sa vám sťažovať: „Dnes mi dal šéf úlohu, ktorej vôbec nerozumiem. Neviem, ako to mám spraviť a bojím sa, že ma vyhodia. K tomu všetkému sa nemám ani na koho obrátiť, keďže každý kope sám za seba.“

Ako zareagujete?

Osobne som kedysi reagoval automaticky tak, že som začal hľadať riešenie. Začal som zo seba chrliť množstvo nápadov, ako sa dá situácia zvládnuť. Väčšinou však moja snaha skončila s rozmrzeným slovami z druhej strany:

„Ty ma vôbec nepočúvaš!“

To som vôbec nechápal. Ako, že nepočúvam, veď som sa snažil pomôcť.

A to bol presne ten problém. Namiesto toho, aby som počúval, som sa snažil nájsť riešenie.

Z pohľadu partnerky som ju nechcel vypočuť, nechcel som ju pochopiť. Ona za mnou neprišla s tým, že chce pomoc, prišla za mnou s tým, že sa o tom potrebuje porozprávať.

Z môjho mužského pohľadu som však počul problém, ktorý ju trápi a tak som sa ho snažil vyriešiť. Jediný spôsob aký mi napadol bol, že jej ponúknem riešenie, čo je jednoduchšia a energeticky menej vyčerpávajúca cesta, než sa ju snažiť porozumieť a skutočne vypočuť. Nenapadlo by mi, že chce len vypočuť.

Svojím hľadaním riešenia som mohol nechcene vysielať signál: „Nie si podľa mňa dostatočne dobrá na to, aby si to zvládla sama a preto ti musím pomôcť nájsť riešenie.“

V podstate by sa dalo povedať, že som svojím správaním dával najavo, že si nemyslím, že má na to, aby to zvládla. Čo som si však samozrejme nemyslel.

Ak sa na to pozriem z druhej strany pravdepodobne ani mne by sa nepáčilo, keby som sa chcel porozprávať a niekto by mi na nos vešal hneď svoje múdrosti a rady, pričom mojej situácii poriadne nerozumie.

Ako postupovať, aby nedošlo k nedorozumeniu alebo hádke?

V takýchto prípadoch je dobré použiť techniku zvanú aktívne počúvanie.

Predstavte si, že ste v komunikácii ako zrkadlo. Nič do komunikácie nepridávate a ani ju nijak neskresľujete, len odrážate naspäť to, čo sa k vám dostalo.

Základné pravidlá aktívneho počúvania:

1. Plne venujte svoju pozornosť partnerke
2. Snažte sa porozumieť a vžiť sa do jej kože

1. Sledujte partnerku.

Slovami ako mh, áno, pokračuj – dávate najavo svoju účasť. Neverbálne prikyvujte hlavou, buďte otočení na svoju partnerku a nie na televízor, mobil alebo niečo iné v tú chvíľu „veľmi zaujímavé a dôležité“.

Čo určite nerobiť: nehodnotiť, neprerušovať alebo neskákať do reči, neprotirečiť, nedomýšľať si, nezľahčovať, nedávať najavo hocijakým spôsobom, že ma to nezaujíma.

2. Snaha porozumieť sa dá vyjadriť viacerými spôsobmi.

Dopytovaním – ak vám nie je niečo jasné, opýtajte sa. Druhému to dá jasne najavo, že nad tým, čo hovorí rozmýšľate. Bude vám chcieť potom povedať viac.

Príklady: „Tomuto nerozumiem, mohla by si mi to nejak viac priblížiť? Tú vec si myslela takto?“

Opakovaním – zopakujte doslova to, čo vám partnerka povedala. Nič nepridávajte.

Napríklad: „Takže hovoríš, že ti to robia naschvál, že ti chcú zle.“

Vyjadrením porozumenia – Snažte sa vžiť do druhej osoby, pochopte ako vníma svet a vyjadrite svoje zistenia.

Príklad: „Chápem, že to je pre teba ťažké. Asi to bolo nepríjemné. Rozumiem ako sa cítiš.“

Sumarizovaním – zhrňte svojimi slovami, čo bolo povedané. Pri sumarizácii neopakujeme doslova, čo bolo povedané, tak ako pri opakovaní, ale snažíme sa svojimi vlastnými slovami vystihnúť podstatu, toho, čo nám bolo povedané.

Príklad: „Takže, ak to môžem zhrnúť a ak tomu správne rozumiem, najviac ťa vytáča, že sa to v práci tak radikálne a prudko mení a že nevieš alebo nemáš istotu vo svojich vedúcich, že ťa podržia.“

Vo väčšine týchto spôsob, ktoré druhému naznačujú vašu snahu porozumieť je použitá aj technika ja výrokov.

Výhody aktívneho počúvania

• ak počúvam, nehodnotím – nedávam zámienku k hádke
• upevňujem vzťah s druhou osobou – pevné vzťahy = spokojnejší život
• znižujem výskyt konfliktov – snaha pochopiť je úzko spojená so spoluprácou – ak spolupracujem nie je priestor pre konflikty
• cítim sa dobre, keď sa mi podarí pomôcť – aj napriek tomu, že nevyriešim problém, ale len vypočujem

Samozrejme nie vždy sa mi chce počúvať. Niekedy sa chcem vyrozprávať aj ja alebo si len oddýchnuť. V takýchto prípadoch zvažujem, čo sa mi z dlhodobého hľadiska oplatí. Či sa rozprávať alebo odložiť rozhovor na neskôr. Pri svojom zvažovaní beriem do úvahy svoj aktuálny stav a aktuálnosť potreby rozprávať sa, ako ju vnímam zo strany partnerky. Ak som unavený alebo podráždený, tak sa pokúsim rozhovor odložiť na neskôr, pretože viem, že v takom stave nie som schopný počúvať alebo byť konštruktívny.

Tip ako predchádzať hádkam

Ak zažívate konflikty založené na tom, že partnerka sa chce vyrozprávať a vy jej dávate rady, jednoducho si dohodnite znamenie alebo signál, ktorým vám dá najavo, že chce/potrebuje vašu pomoc. Ak sa signál neobjaví, automaticky budete predpokladať, že pomoc nepotrebuje a chce len vypočuť.

Osobne odporúčam, aby ako signál slúžila špecifická veta, ktorá sa často v bežnej komunikácii nepoužíva. Príklad signálu: „Dnes by som potrebovala pomôcť s týmto mošmorónom. Môžeš mi poradiť.“ Ak sa na signále dohodnete, je dobré ho používať len v opodstatnených situáciách. Tak, ako sa nemá volať o pomoc keď ju netreba, tak sa nemá zneužívať ani tento signál.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.