Kto sa nikdy v živote neporovnával s druhými? Vďaka porovnávaniu s druhými ľuďmi môžeme získavať o sebe samých cenné informácie. Nie vždy si však vieme vedome vybrať, ktoré porovnávanie je pre nás prínosom a ktoré nám skôr ubližuje. Stáva sa, že nám prináša viac škody, ako úžitku. Niektorí ľudia ho taktiež radi používajú na manipuláciu druhých. Snáď neexistuje človek, ktorý sa nestretol s podobnými výčitkami:

„Pozrite sa na druhý tím. Tí vedia, ako makať a majú aj dobré pracovné výsledky. Prečo také nemáte vy?“

„Vaši spolupracovníci majú vždy perfektný poriadok na stole. Prečo tu máte vy taký neporiadok? Mali by ste si z nich brať príklad.“

„Kamarátova žena robí všetky domáce práce a ešte mu aj donesie pivo z chladničky, keď pozerá večer futbal. Tomu hovorím správna žena. Kedy sa to naučíš ty?“

„Pozri, aké má Miško dobré známky. Prečo také nemáš aj ty?“

Priame porovnávanie dokáže človeka tvrdo zasiahnuť. Vždy sa nájde niekto, kto je v určitej vlastnosti lepší. Keď sa nám nepáči nejaká vlastnosť druhého človeka, je pomerne ľahkým riešením vyčítať mu, prečo to nedokáže spraviť tak dobre, ako niekto iný.

Problémom je, že to takmer nikdy neprinesie posun v žiadanom smere. A ak aj náhodou prinesie, často to má, ako pri väčšine manipulatívnych techník, rôzne nepríjemné dôsledky.

Porovnávanie spôsobuje, že sa človek cíti byť menejcenný. Proti tomu sa chce prirodzene brániť, aj keď to často nedá otvorene najavo. Predstavte si, že manažér na stretnutí tímu povie:

„A najlepšie z nášho tímu sa za posledný mesiac darilo Michalovi. Naozaj poriadne zamakal. Keby sa takto snažili všetci, tak by sme mali najlepšie čísla v celej spoločnosti.“

Ako sa asi budú cítiť ostatní? Manažér ich dostal do jasne menejcennej pozície a tým u nich aktivoval rôzne obranné mechanizmy. Zrejme budú cítiť hnev a chuť po pomste, ktoré však nedajú navonok otvorene. Oveľa pravdepodobnejšie sa zhmotní v určitých formách pasívnej agresivity, ako je ohováranie alebo manipulácia. Tá bude orientovaná najmä proti Michalovi, zatiaľ čo voči manažérovi sa bude väčšina ľudí správať skôr tak, aby si získali jeho priazeň. Prijmú jeho hru, začnú sa tiež porovnávať, zameriavať sa na chyby druhých, alebo sa budú v najhoršom prípade dokonca vzájomne sabotovať.

V tíme tak môže nastať situácia, ktorá má ďaleko od ideálnej. Manažérovi sa bude zdať navonok všetko v poriadku, pretože bude mať pocit, že sa ostatní začali viac snažiť. Na reálnych výsledkoch sa to však pravdepodobne neodzrkadlí. V skutočnosti bude v tíme výrazne zhoršená atmosféra, zabraňujúca spolupráci. Niektorí zamestnanci sa začnú viac porovnávať, zatiaľ čo iní budú z celej situácie znechutení. Teraz bude omnoho zložitejšie navodiť v tíme opäť pozitívnu atmosféru.

Porovnávanie je v podstate nepriamou formou hodnotenia. Nehovoríme priamo o tom, aký je druhý človek, ale hovoríme, aký je v porovnaní s niekým iným. Namiesto: „Si zlý. Buď dobrý.“ mu hovoríme: „Táto osoba je lepšia ako ty. Aj ty by si taký mal byť.“

Tu je ešte pár otázok na diskusiu aj zamyslenie sa. Budeme radi, ak sa s nami o vašich úvahách podelíte v komentároch pod článkom.

Stretli ste sa niekedy s tým, že by porovnávanie druhých ľudí naozaj donieslo žiadanú zmenu, bez nepríjemných vedľajších účinkov?

Ako sa cítite a ako reagujete vy, keď vás niekto porovnáva s niekým lepším?

Ako sa cítite, keď ste v roli človeka, ktorý je uvádzaný ako dobrý príklad?

Ako sa brániť?

V prvom rade treba rozlíšiť, od koho prichádzajú. Ak to nie je blízky človek, tak mu väčšinou ide o to, aby vás dostal do podradenej alebo seba do nadradenej pozície. Prípadne vo vás chce iba vyvolať negatívne emócie, aby vás zneistil a dostal vás do psychickej nepohody.

Pokiaľ si dokážeme porovnávanie uvedomiť a rozhodneme sa reagovať tak, aby sme zmiernili dopady manipulácie, máme na výber z viacerých možností. Vo chvíli, keď sa manipulácia odohráva, sa oplatí zachovať si neutrálny postoj a nesnažiť sa vrátiť úder. Ľudia majú tendenciu odpovedať spôsobom: „Ale ja som lepší v niečom inom.“ alebo „On je v tom síce dobrý, ale v iných veciach je zlý.“ Podobné reakcie nepovedú k žiadnemu konštruktívnemu posunu.

Oplatí sa počkať na koniec rozhovoru a potom môžete zájsť za manipulátorom a taktiež za človekom, ktorý je používaný ako „dobrý príklad“, a porozprávať sa s nimi medzi štyrmi očami o svojich pocitoch. S nadriadeným to môže byť ťažšie, ale aj keď sa porozprávate s človekom, ktorý slúži ako príklad, tak vás to môže posunúť ďalej. Veľmi pravdepodobne zistíte, že ani jemu nie je táto manipulácia príjemná. A navyše, ak v niečom skutočne exceluje, tak sa to od neho môžete pokúsiť naučiť.

Ak sa jedná o blízkeho človeka, ktorému na vás záleží, mali by ste sa ho pokojne opýtať, či je pre neho naozaj dôležité, aby ste zmenili svoje správanie. Pokiaľ na tom dokážete nájsť niečo konštruktívne, tak ho môžete požiadať, aby vám s tým pomohol.

„Rozumiem, že by si bola naozaj rada, kebyže mám také svaly ako chlapi v časopise. Zrejme mi to nehovoríš len tak pre nič za nič, ale je to pre teba naozaj dôležité. Aj mne by sa to celkom páčilo, ale zatiaľ som si na to nenašiel čas. Poďme sa na to spoločne pozrieť, vypracovať nejaký plán a zamyslieť sa, ako sa v tom môžeme vzájomne podporiť.“

Ak sa nechcete meniť, tak mu môžete otvorene popísať svoje pocity z toho, že vás porovnáva, napríklad pomocou ja-výrokov.

Každý človek je slobodný a jedinečný. Každý je práve v tejto chvíli na úplne inom stupni svojho vývoja, má svoje unikátne záujmy, ciele aj skúsenosti. Každý má právo porovnávať sa s druhými, pokiaľ mu to dodáva silu a inšpiráciu. A tiež si môže vybrať, že v určitých veciach sa porovnávať nechce, pretože mu to neprináša nič pozitívne.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.