Ako sa cítite, keď komunikujete s väčším množstvom neznámych ľudí? Ak patríte k tým, ktorí si užívajú komunikáciu pred publikom, tak tento článok nie je (alebo už nie je) pre vás.

Naopak, tieto riadky sú určené pre tých z vás, u ktorých predstava prednášania či vystupovania pred cudzími ľuďmi vyvoláva skôr stres a snahu vyhnúť sa celej situácii.

V poslednom čase mi často v ušiach zarezonuje, keď niekto povie:

“Neviem komunikovať.”

“Ja sa bojím väčšieho počtu ľudí.”

“Bojím sa vystupovať pred ľuďmi”

“Nie som si istý v komunikácii”

“Bojím sa druhých ľudí” a podobne.

Výskum Chapman University ukázal, že 25,9% Američanov sa bojí vystupovať pred ľuďmi (public speaking). Čo mňa osobne prekvapilo, že za týmto strachom skončili strachy ako:

Strach z hmyzu a pavúkov 25%

Strach z výšok 24,5%

Strach zo sexuálneho napadnutia neznámym 21,5%

Strach z kráčania sám po nočnej ulici 21,1%

Strach, že ma niekto unesie 19,5%

Strach zo smrti 19%

Strach z ihiel 16,7%

Vo výskume nájdete samozrejme viac foriem strachov (ako strach zo zombíkov, klaunov, alebo strach z lietania, teroristického útoku, atď.). Ja som si vybral tie, ktoré ma najviac zaujali a zároveň by som u nich predpokladal, že dosiahnu vyššie percento ako strach z verejného vystupovania.

Celý výskum si môžete prečítať tu.

Prečo sa bojíme vystupovať a komunikovať pred ľuďmi

Hovorí sa, že človek je tvor spoločenský. Väčšina z nás by bez spoločnosti asi zahynula. V Maslowowej pyramíde potrieb nasledujú hneď po fyziologických potrebách a potrebe istoty a bezpečia sociálne potreby, medzi ktoré patrí aj potreba patriť niekam a byť prijímaný a akceptovaný.

Keďže veľká časť Európanov má zabezpečené prvé dve potreby (fyziologické a bezpečie), nemusí mať tak strach o svoje prežitie. Prichádzaujú na rad sociálne strachy, medzi ktoré patrí aj strach z vystupovania.

Podľa môjho názoru strach z vystupovania pred druhými je až sekundárnym strachom. Primárnym strachom (základným) je podľa mňa strach z toho, že budem vylúčený zo sociálnej skupiny. Stratím teda možnosť patriť niekam, kam chcem.

Práve tento strach výlučenia zo sociálnej skupiny je podľa mňa hlavným motorom, ktorý živí v ľuďoch presvedčenia (alebo ego-obrany) typu: “neviem komunikovať, “bojím sa cudzích ľudí” alebo “nie som tak obratný v reči”.

Týmito výrokmi o sebe sa obhajujú sami pred sebou a pred druhými.

Tiež som to robil. Myslel som si o sebe, že neviem komunikovať a že nie som spoločenský typ.

Prečo tieto obrany fungujú? Pretože sme našťastie všetci tolerantní a vieme pochopiť, ak má niekto z niečoho strach alebo ak o sebe tvrdí, že niečo nevie.

Jedna vec je, keď druhí akceptujú naše “výhovorky”. Otázne však je, či naozaj chceme byť takí, ako o sebe hovoríme.

Viem, že je to nepríjemný pocit vyjsť zo zóny komfortu. Hlavne keď máme všetci na počkanie toľko argumentov, prečo nevieme komunikovať alebo aké zlé skúsenosti máme s komunikáciou.

Mimochodom, strachy, ktoré som vybral z výskumu, sú podľa mňa strachy z vecí, ktoré môžu reálne ohroziť váš život alebo vám spôsobiť nejaké fyzické poškodenie. Na rozdiel od nich, strach z vystupovania by u niektorých ľudí podľa ich vnútorného nastavenia mohol spôsobiť psychickú ujmu.

Ako sa prestať báť a vystúpiť pred ľudí

Jedná sa o proces, ktorý na začiatku vyžaduje rozhodnutie a opakovanú snahu aj napriek možným počiatočným nezdarom.

1. Krok – Uvedomenie si strachu

Už len to, že čítate tento článok, je prvým krokom. Pravdepodobne ste si uvedomili, že aj vy máte nejakú obavu z komunikácie s druhými či vystupovania pred väčším publikom.

Základ práce s emóciami je uvedomiť si ich a hľadať aj dôvod ich vzniku. Zamyslite sa teraz nad tým, čoho sa najviac bojíte, že sa stane, keď vystupujete pred druhými. Aké to má dôsledky?

2. Krok – Stanoviť si cieľ

Ak chceme vo svojich životoch niečo meniť, je dôležité poznať náš súčasný stav a povedať si, aký je môj cieľ, kam sa chcem teraz dostať . Neznamená to, že sa tento cieľ postupom času nemôže meniť.

3. Krok – Naučte sa rýchlo upokojiť

Ľahko sa to povie, ale ťažšie urobí. To, že si uvedomím svoj strach alebo stres, ktorý prežívam v danej situácii, je dobrý začiatok. Ďalším dôležitým krokom je vedieť, ako s emóciou pracovať.

Existuje jeden skvelý trik (aspoň podľa mňa), ktorý funguje pri práci s aktuálnymi emóciami. Tento trik je postavený na tom, že ako ľudia nie sme schopní prežívať naraz viacero druhov emócií. V praxi to znamená, že nemôžeme byť nahnevaní a smutní zároveň. Ak máte pocit, že to tak nie je, je to spôsobené pravdepodobne tým, že sa vaše emócie veľmi rýchlo striedajú.

Ako je tento fakt užitočný pri práci so strachom? Podľa mňa zásadne. Totiž, ak sa naučíte relaxovať a naučíte sa tento relaxačný stav navodiť u seba dostatočne rýchlo (chce to cvik), dokážete minimalizovať svoj strach. Spôsobov, ako sa naučiť relaxovať, je niekoľko. Ja mám najväčšie skúsenosti s autogénnym tréningom (formou relaxácie prebranej z jógy a prispôsobenej európskym podmienkam). Okrem autogénneho tréningu môžete meditovať, robiť rôzne dychové cvičenia, jógu, mindfullness a podobne. Podstatou toho celého je naučiť sa v čo najrýchlejšom čase uvoľniť.

4. Krok – Prerámcovanie strachu

To, že prežívate strach, je len jedným z mnohých uhlov pohľadov na danú vec. Ja používam nasledovné prerámcovania:

Tam, kde je strach, je najväčšia príležitosť k rastu.
Strach mi ukazuje, v ktorých oblastiach života sa môžem posunúť.
Strach je prezlečená príležitosť (strach sa dá nahradiť aj slovom problém)
Prerámcovania mi pomáhajú pozerať sa na veci z iných uhlov, čo je u mňa spojené s prežívaním iných emócií.

Naučil som sa totiž, že ak sa prekonám a urobím niečo nové, a pri tom narastiem, tak mám z toho dobrý pocit. Práve tento dobrý pocit prežívam, keď si strach prerámcujem.

5. Krok – Doprajte si čas a priestor na získanie nových skúseností

Nikto učený z neba nespadol. A tak aj práca s emóciami a obzvlášť so strachom, si vyžaduje určitý čas. Preto na seba netlačte a nebuďte na seba príliš prísni.

Jednou z ďalšou možností, ako si pomôcť pri práci s emóciami, je uvedomovať si, kedy som situáciu, z ktorej som mal strach zvládol a za to sa aj patrične pochváliť. Forma pochvaly/ odmeny môže byť vecná (napr. kúsok čokolády) alebo čo mne funguje najlepšie, slovná pochvala samého seba s pocitom hrdosti, že som to zvládol.

Podstatné je si tieto úspešné zvládnutia zbierať a pamätať si ich aj s tým príjemným pocitom hrdosti zo seba samého. Tieto spomienky sa potom dajú pekne využiť pri oslabovaní sily strachu.

Príklad z môjho života

Doteraz si spomínam ako som celý postup vedome použil, keď sa nás Ivan Ježík z Voices opýtal, či by sme prišli k nemu na interview. V momente som dostal veľký strach a prvá reakcia, ktorá mi spontánne napadla bolo: Nie, nemôžeme. Podarilo sa mi však včas všimnúť si svoj strach a začať s ním pracovať. Najprv som sa upokojil a začal normálne dýchať. Následne som využil prerámcovanie a povedal si, že vďaka tomu, že cítim strach je to pre mňa výborná príležitosť pre rast. Tatktiež som si okamžite vybavil prvé školenie v Privat Banke, kde sme školili privátnych bankárov, aký strach som mal pred týmto školením a ako výborne nakoniec dopadlo. Práve vďaka týmto krokom a aktívnej práci so sebou som nakoniec povedal áno a vy si naše interview môžete vypočuť tu.

Nečakajte, že sa strachu úplne zbavíte. O to v podstate ani nejde. Strach ako emócia je veľmi prínosný. Dôležité podľa mňa je si ho uvedomovať a pracovať s ním. Mojím heslom, čo sa týka emócií, je: “Emócie sú skvelý nástroj, no zlý pán.”

Veľmi inšpiratívnou knihou na prekonanie svojich strachov je Maj strach a napriek tomu konaj. Nejde totiž o to nepripúšťať si strach, ale ide o to, aby sme napriek strachu konali a vďaka tomu rástli.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.