Kvíz: Viete na problémy druhých reagovať asertívne?

Teraz môžete opäť spustiť kvíz.

7 Comments

  1. Lucia Gallíková 10. augusta 2015 at 13:41

    Pri vyhodnotení správnych odpovedí mi chýba dovysvetlenie, tip a podobne (prečo bolo správne vybrať si konkrétnu odpoveď). Takto síce viem, koľko odpovedí bolo správnych, ale pri nesprávnej si môžem len tipnúť, v čom by mohol nastať problém, nad čím by som sa mala zamyslieť.
    Uvítala by som tiež konkrétnejší tip na článok po skončení testu – napr. odkaz priamo na článok o základných princípoch asertívnej komunikácie, kde by som sa k téme viac dozvedela.
    P.S. Celkovo som mi táto kvízová forma veľmi páči (najprv kvíz – potom zistiť, čo sa dá spraviť lepšie – vyvolalo to vo mne zdravú zvedavosť dozvedieť sa viac).

    Reply
    1. Michal Šoltés 12. augusta 2015 at 15:14

      Ďakujem za spätnú väzbu. Súhlasím, že by sa tam hodilo aj dovysvetlenie a rozhodol som sa ho tam v najbližšom čase pridať. Aj nápad s tipom na konkrétny článok sa mi veľmi páči. Ešte raz vďaka 🙂

      Reply
    2. Ľubica Šoltésová 16. augusta 2015 at 21:59

      Uz su tu aj vysvetlenia za otazkami 🙂

      Reply
  2. Veronika Pizano 17. novembra 2015 at 22:07

    Tusim tu chybal pocet otazok (1/5). Celkovo aj pri zozname kvizov by mozno bolo fajn napisat, kolko otazok ma kviz, ak su tam teda aj dlhsie.

    Reply
  3. Jarmila Semanová 22. júla 2017 at 15:53

    Asertivita – teóriu už zvládam, už teraz iba to dostať do života. 🙂
    Kedysi som fungovala agresívne, potom zase viac rokov submisívne. Potom som sa naštvala a začala si presadzovať opäť svoje – lenže priamu agresivitu som už nechcela, tak to často zaváňalo skrytou agresivitou, teda manipuláciou. Tohto sa zbaviť, to je poriadna nakládačka. ale tak aspoň mám dostatočný prehľad, no nie? 🙂

    Reply
    1. Michal Šoltés 24. júla 2017 at 13:26

      Skúsenosti s rôznymi prístupmi sa Vám podľa mňa zídu, pretože vďaka nim môžete vedieť, čo už nechcete. Komunikovať autenticky, asertívne, rovnocenne vyžaduje kus tréningu, pretože to nie je podporené prirodzenou emočnou reakciou, ktorá je ustrnutie a následne útok alebo útek. Z pohľadu emócií je pre nás prirodzenejšie útočiť (presadzovať sa) alebo sa stiahnuť (ísť do submisivity).

      Reply
      1. Jarmila Semanová 25. júla 2017 at 11:07

        Ďakujem za reakciu. Aj za vysvetlenie ako to máme a čo je skôr prirodzené, či spontánne. Skúsenosti s rôznymi spôsobmi nekonštruktívnych techník mi dávajú aj ďalší bonus, nielen to, že ich môžem rozoznať. Môžem ich aj v pohode prijať, čo však neznamená s nimi súhlasiť. Prijať v zmysle, že ktokoľvek môže sa takto správať – pokiaľ s tým sám sa nerozhodne niečo urobiť. Že je to nejako ľudské.

        Reply

Leave A Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *