Teambuilding: Vyhodené peniaze alebo investícia do tímu? Rozhoduje jedna vec

Čo sa vám vybaví, keď sa povie teambuilding? Spoločná grilovačka, escape room alebo večer pri pive, po ktorom sa všetko vráti do starých koľají? Dnes, keď je dobrá spolupráca jedným z hlavných predpokladov úspechu firmy, môže byť teambuilding oveľa viac než len príjemným spestrením pracovných dní. Dobre pripravené aktivity pomáhajú tímom stanoviť si spoločné ciele, vyjasniť si roly, posilniť vzťahy a spoločne riešiť problémy [4]. Ako vybrať teambuilding, ktorý tímu naozaj pomôže, a nie je len pekným výletom? Rozhoduje jedna vec.

Väčšina dnešnej práce sa odohráva v tímoch. Podľa údajov, ktoré Rob Cross, Reb Rebele a Adam Grant zbierali dve desaťročia, sa čas, ktorý manažéri, manažérky a ďalší ľudia vo firmách trávia spoluprácou – na poradách, telefonátoch či pri e-mailoch –, zvýšil o polovicu alebo viac. V mnohých firmách už takáto práca zaberá okolo 80 % pracovného času [1].

Keď sú ľudia do práce zapojení a tímy dobre fungujú, firmám sa darí. Podľa rozsiahlej štúdie spoločnosti Gallup, ktorá zahŕňa viac ako 180-tisíc tímov, dosahujú tímy s najvyššou angažovanosťou o 23 % vyššiu ziskovosť než tímy s najnižšou [2]. A výskum Amy Edmondson ukázal, že tímy, v ktorých sa ľudia neboja hovoriť otvorene, sa viac učia zo skúseností – a práve vďaka tomu dosahujú lepšie výsledky [3].

Niet divu, že firmy hľadajú stále nové spôsoby, ako spoluprácu v tímoch zámerne rozvíjať. Nie každá aktivita, do ktorej vložia energiu, čas a peniaze, však má na fungovanie tímu skutočný vplyv. Platí to aj pre teambuildingy.

Ako vybrať teambuilding: na čo si dať pozor pri plánovaní?

Teambuilding najčastejšie minie cieľ vtedy, keď firma najprv vyberie aktivitu a až potom premýšľa, čo ňou chce dosiahnuť. Teambuilding totiž nie je univerzálny nástroj – nestačí vybrať program, pri ktorom sa ľudia zabavia. Najprv je dobré pochopiť, čo tímu v každodennom fungovaní chýba.

Cameron Klein a jeho kolegovia a kolegyne v roku 2009 spojili výsledky desiatok výskumov do jednej súhrnnej štúdie (tzv. metaanalýzy), ktorá patrí medzi najucelenejšie v tejto oblasti. Zistili, že teambuilding má na tímy pozitívny vplyv. Sledovali pritom štyri oblasti, na ktoré sa môže zamerať: stanovovanie spoločných cieľov, vzťahy v tíme, spoločné riešenie problémov a vyjasnenie rolí. Najväčší prínos pre výkon tímu mali aktivity zamerané na ciele a roly [4].

Predstavte si tím, v ktorom ľudia majú problém s komunikáciou. Výsledkom sú opakované nedorozumenia, dvojitá práca a pocit, že „nikto nevie, čo sa vlastne deje“. Firma pre nich zorganizuje výlet na hory.

Zabavia sa, lepšie sa spoznajú a možno si aj niečo nové o sebe uvedomia, no v pondelok ráno budú presne tam, kde predtým. Ich problém totiž nebol v tom, že by sa nemali radi alebo že by spolu netrávili dosť času.

Začnite mapovaním: čo tímu naozaj chýba?

A teraz sa pozrime na inú možnosť. Namiesto toho, aby firma hneď vyberala program, začne takzvaným mapovaním. Ide o krátku diagnostiku, pri ktorej si tím (alebo človek, ktorý ho vedie) sadne s facilitátorom či facilitátorkou a spoločne hľadajú odpovede na dôležité otázky. Nie „čo budeme robiť“, ale…

  • Čo sa v tíme deje?
  • Čo potrebuje tím posilniť?
  • Čo má byť po teambuildingu inak?
  • Ako sa zážitok prepojí s reálnou prácou tímu?
  • Čo sa má stať po skončení programu?

Mapovanie nezostáva pri všeobecnom konštatovaní, že ľudia v tíme „komunikujú dobre“ alebo „zle“. Facilitačný tím sa pýta na súvislosti: v akých konkrétnych situáciách sa niečo zasekáva, aké správanie by ľudia chceli zmeniť a čo má byť po teambuildingu inak. Rovnako dôležité je pomenovať, v čom je tím už dnes dobrý – na tom sa dá v programe stavať.

V našom príklade mapovanie trebárs ukáže, že sa medzi ľuďmi neustále strácajú informácie, že si ľudia dôležité veci hovoria len tak „mimochodom“, namiesto toho, aby ich jasne pomenovali, a keď niečomu nerozumejú, radšej si to domyslia, než by sa opýtali. Čo s tým?

Príklad z praxe: Cesta na Mesiac

Pre tím s podobným problémom sme v minulosti pripravili Cestu na Mesiac. Členovia sa ocitli v role posádky, ktorá musela plniť úlohy len na základe nejasných inštrukcií – reči tela, kreslenia, lúštenia šifry – teda kanálov, kde sa dá ľahko niečo pochopiť zle. 

Keďže priama, jasná komunikácia nie je možná, tím bol nútený neustále si overovať, či rozumie správne, priznávať, keď niečo nechápe, a spoliehať sa na to, že mu ostatní pomôžu doplniť chýbajúci kúsok informácie.

Najdôležitejšie pritom nebolo, čo sa počas „Cesty na Mesiac“ stalo, ale to, čo prišlo potom. Po pristátí nasledovala riadená spoločná reflexia: Kde ste si niečo domysleli namiesto toho, aby ste sa opýtali? Čo vás k tomu viedlo? Kedy sa vám to stáva aj bežne v práci – že si radšej niečo domyslíte, než by ste priznali, že niečomu nerozumiete?

Ide o tzv. debriefing, teda štruktúrovaný rozhovor po spoločnej aktivite, počas ktorého si tím pomenuje, čo sa dialo a čo si z toho odnáša. Scott Tannenbaum a Chris Cerasoli spojili výsledky 46 výskumov debriefingu a zistili, že dobre vedený debriefing zlepšuje výkon tímov aj jednotlivcov v priemere o 20 – 25 % [5]. 

Joseph Allen a jeho kolegovia a kolegyne vo svojom prehľade ukazujú, že debriefing sa osvedčil v armáde, zdravotníctve, letectve, školstve aj u hasičských zborov a radia ho medzi najúčinnejšie spôsoby, ako sa tímy učia z vlastných skúseností [6]. No tu to nekončí.

Úlohou facilitačného tímu bolo pomôcť ľuďom preniesť konkrétny zážitok do každodennej práce.

Ako vybrať teambuilding, ktorý prinesie výsledok?

Cesta na Mesiac bola aktivita vytvorená na mieru pre konkrétny tím. Podstatný je postup, ktorý za ním stojí a ktorý sa dá použiť pri akomkoľvek tíme:

  1. Mapovanie firmy – zistiť, čo sa v tíme deje, v čom je silný a čo má byť inak.
  2. Program na mieru – aktivita, ktorá cieli práve na to, čo ukázalo mapovanie.
  3. Debriefing – riadený rozhovor, ktorý prepojí zážitok s každodennou prácou.
  4. Následné overenie – o pár týždňov sa pozrieť, či sa zmena v tíme naozaj udiala.

Práve preto takýto teambuilding prináša lepší výsledok: rieši skutočnú potrebu tímu, nie domnienku o nej, a jeho účinok nekončí odchodom z akcie [4, 5].

Čo je pre tím najdôležitejšie

Nie každý teambuilding však musí riešiť problém. Ak firma chce ľuďom jednoducho dopriať oddych a spoločnú zábavu, je to úplne v poriadku – vtedy dobre poslúžia aj motokáry či grilovačka a mapovanie ani reflexia nie sú potrebné.

Ak však chcete zlepšiť to, ako tím funguje, oplatí sa rozmýšľať o programe inak. Výskumy ukazujú, že dôležité sú najmä jasné spoločné ciele, vyjasnené roly a zodpovednosti a schopnosť spoločne riešiť problémy [4, 7]. To všetko úzko súvisí s tým, čo Google vo svojom rozsiahlom výskume označil za najdôležitejší znak fungujúceho tímu – s psychologickým bezpečím [7].

Čo zistil Google v Projekte Aristoteles

Išlo o Projekt Aristoteles, v ktorom Google od roku 2012 skúmal 180 svojich tímov – 115 inžinierskych a 65 obchodných –, aby zistil, prečo niektoré tímy fungujú lepšie než iné, hoci majú podobné zloženie, schopnosti aj zdroje. Výskumný tím postupne zistil, že kľúčové nie je ani tak to, akí schopní sú jednotliví ľudia v tíme, ale skôr to, ako spolu fungujú. 

Z piatich vlastností, ktoré sa ukázali ako dôležité – psychologické bezpečie, spoľahlivosť, jasná štruktúra a ciele, zmysel práce a pocit, že práca niečo mení –, bolo psychologické bezpečie najdôležitejšie.

Google sa podobným otázkam venoval aj predtým. Jeho personálne oddelenie skúmalo napríklad to, ako často spolu ľudia obedujú (najproduktívnejší si spoločnosť pri obede pravidelne obmieňajú, a tak si budujú širšiu sieť kontaktov), alebo aké vlastnosti majú najlepší manažéri a manažérky (najmä dobre komunikujú a nekontrolujú každý detail).

Postupne sa ukázalo, že kľúčové nie je ani tak to, akí schopní sú jednotliví členovia, ale skôr to, ako spolu fungujú. Psychologička Amy Edmondson, ktorá prišla s pojmom psychologické bezpečie, ho opisuje ako zdieľané presvedčenie, že je bezpečné podstupovať riziko, teda že nikoho nepostihnú negatívne dôsledky za to, že prizná chybu, spýta sa na niečo „hlúpe“, vysloví nezvyčajný nápad alebo upozorní na problém. 

Nejde teda o to, že by si členovia tímu boli len sympatickí alebo že by nemali konflikty. Ide o dôveru, že môžu byť voči sebe úprimní bez obáv z hanby, zosmiešnenia alebo trestu.

Čo tím potrebuje

Aj tieto zistenia menia pohľad na to, čo by mal dobrý teambuilding priniesť: najväčšiu hodnotu má vtedy, keď tímu pomáha aj po návrate do kancelárie.

Rozdiel medzi teambuildingom, ktorý niečo zmení, a teambuildingom, ktorý je len príjemným výletom, teda nespočíva v cene, dĺžke ani atraktivite programu. Je skôr v tom, či niekto na jeho začiatku položil správnu otázku. Nie „čo budeme robiť“, ale „čo náš tím naozaj potrebuje?“

Checklist: Ako vybrať teambuilding, ktorý skutočne niečo zmení

Predtým, než vyberieme program:

  • Vieme presne pomenovať, čo tímu v bežnom fungovaní chýba.
  • Máme konkrétnu, nie všeobecnú odpoveď na otázku „čo má byť po teambuildingu inak“.
  • Rozlišujeme, či chceme tímu dopriať oddych a odmenu, alebo cielene zmeniť správanie – oba ciele sú v poriadku, no každý potrebuje iný program a niekedy aj inú formu.
  • Do prípravy sme zapojili niekoho, kto pozná, ako tím naozaj funguje (človeka, ktorý tím vedie, alebo facilitačný tím).

Pri výbere programu:

  • Vyberáme program zameraný na konkrétnu oblasť – napr. jasné roly, dôveru, komunikáciu, riešenie konfliktov –, nielen na „zážitok“.
  • Hľadáme program, ktorý dáva priestor na chyby a nejasnú komunikáciu, teda napodobňuje prekážky, s ktorými sa tím stretáva v práci.
  • Dbáme na to, aby mal program jasnú štruktúru: aktivita → reflexia → prepojenie s prácou.

Najdôležitejšia časť – debriefing:

  • Po aktivite si nájdeme čas na riadenú spoločnú reflexiu.
  • Kladieme si otázky, ktoré smerujú k reálnej práci: „Kde sa nám to isté deje v kancelárii?“
  • Spoločne si pomenujeme 1 – 3 konkrétne veci, ktoré chceme robiť inak.

Po teambuildingu:

  • Plánujeme následné stretnutie (o týždeň, o mesiac), na ktorom si overíme, či sa zistenia premietli do praxe.
  • Človek, ktorý tím vedie, vie, čomu má v tíme ďalej venovať pozornosť.
  • Úspech nemeriame tým, ako sa ľuďom akcia v daný deň páčila, ale tým, čo sa zmenilo v bežnom fungovaní o pár týždňov neskôr.

Zdroje

  1. Cross, R., Rebele, R., & Grant, A. (2016). Collaborative Overload. Harvard Business Review, január – február 2016. https://hbr.org/2016/01/collaborative-overload
  2. Gallup (2024). The Relationship Between Engagement at Work and Organizational Outcomes: 2024 Q12 Meta-Analysis (11. vydanie). https://www.gallup.com/workplace/321725/gallup-q12-employee-engagement-survey.aspx
  3. Edmondson, A. (1999). Psychological Safety and Learning Behavior in Work Teams. Administrative Science Quarterly, 44(2), 350–383. https://doi.org/10.2307/2666999
  4. Klein, C., DiazGranados, D., Salas, E., Le, H., Burke, C. S., Lyons, R., & Goodwin, G. F. (2009). Does Team Building Work? Small Group Research, 40(2), 181–222. https://doi.org/10.1177/1046496408328821
  5. Tannenbaum, S. I., & Cerasoli, C. P. (2013). Do Team and Individual Debriefs Enhance Performance? A Meta-Analysis. Human Factors, 55(1), 231–245. https://doi.org/10.1177/0018720812448394
  6. Allen, J. A., Reiter-Palmon, R., Crowe, J., & Scott, C. (2018). Debriefs: Teams Learning From Doing in Context. American Psychologist, 73(4), 504–516. https://digitalcommons.unomaha.edu/psychfacpub/200
  7. Google re:Work. Guide: Understand team effectiveness. https://rework.withgoogle.com/en/guides/understanding-team-effectiveness

Leave A Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *