Vedeli ste, že až 90 percent ľudí, ktorí si prečítajú naše články, sa naučia niečo veľmi užitočné? A dve tretiny z nich to ihneď použijú rôznymi spôsobmi na zlepšenie svojich životov. Len za posledný mesiac to boli stovky ľudí.

Fajn, a teraz sa vráťme do reality… používanie čísiel vo vyjadrovaní zvyšuje dôveryhodnosť argumentov, pretože vytvára zdanie, že máme o danej téme presné údaje.

Bežne sa však stáva, že ľudia používajú presné čísla aj bez toho, aby boli čo i len trochu založené na realite. Táto manipulatívna technika sa nazýva nepresná presnosť.

Pozrime si pár príkladov:

„Ak nedokončíme tento projekt včas, je najmenej 80 percentná pravdepodobnosť, že s nami už nebudú v budúcnosti spolupracovať.“

„Ak dôjdete ešte raz neskoro na schôdzku, tak Vás šéf na 95 percent vyhodí.“

„Existuje viac ako dvojtretinová šanca, že ak vás budem zastupovať ja, tento spor vyhráme.“

Toto sú klasické prípady použitia nepresnej presnosti v bežnej reči, pri ktorých komunikátor vysloví namiesto slovného spojenia „vysoká pravdepodobnosť“ konkrétne číslo. Presné číslo pôsobí dôveryhodnejšie v porovnaní so slovami ako „vysoká, nízka alebo slušná pravdepodobnosť“. Toto presné číslo je však často vymyslené, a preto nemá ako súčasť argumentu takmer žiadnu výpovednú hodnotu.

Omnoho horšie zneužívanie čísiel nastáva v prípade, keď sú používané klamne. Stretli sme sa s reklamami na pomerne pochybné produkty, ktoré tvrdili:

„Až 95 percent zákazníkov schudlo viac ako 5 kilogramov už po dvoch týždňoch nášho programu.“

„Máme na celom svete viac ako 500.000 spokojných zákazníkov.“

Tieto čísla nemôžu slúžiť ako dôkaz, pokiaľ nie je jasný ich pôvod a nie je povedané, čo presne znamenajú. Napríklad, čo presne znamená „spokojný zákazník“?

Ako sa môžeme brániť?

Vždy by sme sa mali zamyslieť nad tým, odkiaľ zobral druhý človek také presné čísla. Ak nás to naozaj zaujíma, tak sa ho na to treba opýtať. Hlavne ak od toho závisí nejaké dôležité rozhodnutie.

Základnou obrannou otázku teda je: „Ako vieš, že je to práve toľko?“

Ak druhý človek používa čísla len ako náhradu hrubého odhadu počas bežnej komunikácie, tak stačí, ak si jeho presné čísla v hlave preformulujeme na hrubé odhady a budeme sa k nim aj tak správať. Napríklad:

„Na 99 percent to bude tak, ako ti hovorím.“ – „Myslím si, že to bude tak, ako ti hovorím.“

Pokiaľ sa má jednať o vedecky potvrdené čísla, napríklad výsledky prieskumov alebo štúdií, tak by sme vždy mali overovať:

• Z akých zdrojov ich dotyčný človek čerpal?
• Sú tieto zdroje hodnoverné? Spĺňajú napríklad kritériá validity a reliability?
• Existujú aj iné výskumy, štúdie, atď., ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú tieto údaje?
• Sú nám údaje podávané správnym spôsobom? (Keď reklama tvrdí, že majú 500.000 spokojných zákazníkov – akým spôsobom všetci títo ľudia vyjadrili svoju spokojnosť?)

Teraz si môžete zatrénovať v krátkom kvíze:

[WpProQuiz 62]

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.