Príde za vami partnerka a začne rozprávať. Má problém v práci a snaží sa ho vyriešiť. Sťažuje sa, sem – tam nadáva, miestami hľadá riešenia. Počúvate ju a snažíte sa porozumieť. Zrazu sa niečo stane, vy neviete poriadne čo. Máte len divný pocit, že ste niečo zlé povedali a tušenie, že rozhovor sa čoskoro skončí. A pravdepodobne to nedopadne dobre.
Samozrejme, tento štýl komunikácie sa nevyskytuje len v partnerstve, ale nájdeme ho v práci medzi kolegami, medzi nadriadeným a podriadeným, medzi priateľmi, rodičmi a deťmi, atď…
Príklady:
Kolega už nechce počúvať nadšené nápady extrémne tvorivého kolegu.
Manažérovi sa nechce zaoberať konfliktom na pracovisku.
Priateľ už nechce počúvať o kamarátových problémoch vo vzťahu.
Vo všeobecnosti sa zábrany v komunikácii, ako nadpis napovedá, jednotne nazývajú komunikačné stopky alebo brzdy v komunikácii. Pri ich použití sa to zväčša podobá zatiahnutiu ručnej brzdy v plnej rýchlosti. Zahučí to, dostanete sa do šmyku a zrazu je po všetkom. Zostáva len nepríjemný pocit, že sa niečo stalo.
1. Prikazovanie
Urob to takto a takto…, Pozri sa na to z tejto strany…, Prestaň sa už obviňovať…
2. Poučovanie
Ty nevieš, že je to dobré robiť takto?, Nabudúce by si to mohla spraviť…, Plač ešte nikomu nepomohol…, Lamentovanie nad rozliatym mliekom nikomu nepomohlo…
3. Napomínanie
Tu by som si dával pozor, pretože…, To predsa robiť nemôžeš…, Radšej to urob…, Si tam už dosť dlho, mala by si to vedieť…
4. Moralizovanie
Tvojou povinnosťou je…, Všetci slušní ľudia…, Správny zamestnanec by mal…
5. Poskytovanie nevyžiadaných rád
Najlepšie by bolo spraviť…, Na tvojom mieste by som spravil…, Radšej to nechaj tak…
6. Hodnotenie a posudzovanie partnera
S takýmto zmýšľaním to ďaleko nedotiahneš…, Nebuď ako malá… Od teba by som čakal viac…, Asi som sa v tebe zmýlil…,
7. Vyvracanie, odmietanie, relativizácia pocitov druhého
To vôbec nie je tak…, To preháňaš…, To ti nemôže byť ľúto…, Dospelý sa nebojí…,
8. Strhávanie pozornosti na seba
Mne sa stalo niečo podobné minulý týždeň…, Hovoril som ti už tú historku…,
9. Interpretovanie a analyzovanie
Nie je to až tak zlé…, Mohlo by byť aj horšie…
10. Zvedavé vypytovanie
Prečo? Čo? Ako? Kedy?
11. Unikanie od témy rozhovoru, nemiestne vtipkovanie
Všimnite si, čo majú všetky brzdy spoločné. Ak sa na ne pozrieme z pohľadu nadradenosti, podradenosti a rovnocennosti, tak sa nachádzajú na škále nadradenosť a podradenosť. Ten, kto použije stopku, sa snaží pôsobiť nadradene. Existuje veľmi veľa dôvodov prečo to môže robiť. Napríklad sa cíti nadradene, a preto tak komunikuje alebo naopak, necíti sa nadradene a týmto štýlom komunikácie si to kompenzuje.
Ďalšia možnosť je, že nepozná iný komunikačný štýl. V jeho okolí sa inak nekomunikuje alebo sa snaží ukončiť komunikáciu a prejsť na inú tému.
Pri stopkách je dôležité si uvedomiť, že väčšina z nich je často použitá s dobrým úmyslom. Snažíme sa poradiť, odľahčiť situáciu, prerámcovať ju a podobne, pretože veríme, že to pomôže.
Bohužiaľ práve tu neplatí filozofia Pierra Abélarda, ktorá hovorí: „Podstatné je, aby bol zámer dobrý, výsledok je vždy morálne indiferentný.“
Väčšinou chce druhá osoba vypočuť a konštruktívne sa rozprávať o svojej situácii. Z toho dôvodu môže vnímať snahu partnera ako odbíjanie a nezáujem.
Pre toho, kto použije stopku, je to v podstate skratka. Nechce sa mu aktívne počúvať druhého, a tak hľadá rýchle riešenia, ktoré ho z nepríjemnej situácie dostanú.
Ako sa proti stopkám brániť?
Prvým krokom, ako vždy, je ich poznanie. Ich registrovanie v komunikácii nám umožňuje sa na ne pripraviť.
Možné stratégie reagovania
- Ignorovať a pokračovať. Zaznamenali ste stopku. Nemusíte na ňu reagovať. Stačí, že ste si ju uvedomili. Podstatné je ignorovať stopku a vypočuť si len informáciu povedanú za ňou. Dokážete sa tak sústrediť na podstatné informácie a nenecháte sa emočne vykoľajiť stopkou.
- Ja výrok. Príklady: Mám pocit, že ma nepočúvaš, keď so mnou takto komunikuješ (zopakujte použitú stopku). Je mi nepríjemné, keď sa so mnou takto rozprávaš (pomenujte použitú stopku).
- Opustiť komunikáciu. Ak máte pocit, že komunikácia nikam nevedie, môžete ju opustiť a neskôr, keď opadnú emócie, sa k nej vrátiť alebo sa k nej nevrátiť vôbec.
Stopky prispievajú ku konfliktom
Ak sa v komunikácii použije stopka, často to práve v blízkych vzťahoch vedie ku konfliktom. V pracovných vzťahoch to môže viesť k pasívnej agresivite, ktorá sa prejaví nekomunikáciou, nezapájaním sa a celkovým nezáujmom.
Osobne odporúčam začať si budovať schopnosť zaznamenávať stopky, ako vo svojej, tak aj v cudzej komunikácii. Umožní vám to vybrať si spôsob reakcie. Či už to bude ignorovanie a pokračovanie, popísanie použitím ja výroku alebo odchod z komunikácie.
Začnite trénovať schopnosť rozpoznávania stopiek už dnes. Do komentára napíšte príklady komunikačných stopiek, s ktorými sa ste sa stretli a priraďte ich do jednej z jedenástich kategórií.
Komentáre si prejdeme a vyjadríme sa k nim.
Infografika len pre zaregistrovaných uživateľov.
Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.
Zistujem, ze komunikacia nie je taka jednoducha ako vypada 🙂
Teraz zacinam chapat reakcie ludi, ktore boli dopasial pre mna nepochopitelne. Stretavam sa bezne so vsetkymi sposobmi stopiek a vela z nich pouzivam aj ja a chcem to zmenit.
Ďakujem za hodnotný článok. Doslova sa mi po jeho prečítaní rozsvietilo v hlave a uvedomila som si ako často ma ľudia komunikačne zabrzdili a vyvolali vo mne velikánsky pocit nepochopenia.
Nereagovať na STOP v komunikácii – to je výzva. Nenechať sa ňou prevalcovať, ale pochopiť, že druhá strana sa potrebuje brániť … či jednoducho nerozumie o čo ide…
Zaujimavy clanok. Poukazuje na to, ako sa vysporiadat s tym, ked niekto pouziva stopky. Chyba mi tu vsak druha strana: ako sa vyhnut pouzivaniu stopiek, ake ine komunikacne techniky pouzit. Viem, ze ste sa tomu venovali v inom clanku, no myslim, ze by bolo vhodne to tu aspon spomenut.