V poslednej dobe sa často stretávame s pojmom korporátny psychopat. O akého človeka sa vlastne jedná? Aké sú jeho vlastnosti, aké je jeho správanie a prečo je často považovaný za nebezpečného?
Kto to je psychopat?
Označenie psychopat nemá úplne jednoznačnú definíciu. Dá sa o ňom však povedať, že je poruchou osobnosti, ktorá sa vyznačuje antisociálnym správaním, chýbajúcou emocionálnou empatiou a stratou zábran, akými sú vina alebo strach. Odlišnosti existujú aj na neurologickej úrovni. Výskumy robené pomocou magnetickej rezonancie naznačujú, že psychopati majú odlišnosti v štruktúre a fungovaní amygdaly, hipokampu a ďalších častí mozgu.
Aké vlastnosti má psychopat?
Psychopati sú často veľmi výreční a dokážu pôsobiť extrémne šarmantne. Vysoko inteligentní psychopati sú schopní zahrať takmer akúkoľvek emóciu, aj keď ju v skutočnosti vôbec necítia. Perfektne vedia, aké emócie cítia druhí ľudia a ako ich môžu využiť vo svoj prospech.
Necítia žiadnu emocionálnu empatiu, ale kognitívnu empatiu môžu mať na vysokej úrovni. Spravidla nemajú žiadnu úctu k zákonom, pravidlám, morálke alebo etike, ale vedia ich veľmi dobre zahrať a využiť. Zriedkakedy cítia vinu či strach zo zlyhania. Dokážu sa rozhodovať rýchlo a chladnokrvne. Ak sú vysoko inteligentní, sú schopní vymyslieť zložité a prepracované stratégie, pomocou ktorých získajú moc, peniaze, vplyv, sex alebo iné, často aj nezákonné formy uspokojenia.
Často klamú a zavádzajú, aby získali rôzne výhody. Majú zvýšenú potrebu neustálej stimulácie. Potrebujú byť stredobodom pozornosti. Neustále skúšajú rôzne šialené veci. Často im dáva uspokojenie práve niečo, čo je nezákonné alebo nemorálne. Majú výrazne zníženú schopnosť zotrvať v dlhodobých vzťahoch. Ľudí berú skôr ako veci, ktoré používajú pre svoje uspokojenie.
Viaceré z vlastností psychopatov sú v dnešnom svete biznisu (a nielen biznisu) veľmi cenené. Od svojich lídrov očakávame, že budú šarmantní, výreční, nebojácni, budú vedieť robiť rozhodnutia s chladnou hlavou a bez zbytočných emócií. Britský psychológ Kevin Dutton uvádza, že najvyšší pomer psychopatov v zamestnaní sa vyskytuje na pozícii CEO (približne 3 – 4 krát viac ako v bežnej populácii). Na druhom mieste sú právnici. V top 10 sa umiestnili aj obchodníci, chirurgovia a policajti. Profesor Dutton napísal aj knihu Psychopatův průvodce na cestě k úspěchu, v ktorej píše o výhodnách psychopatov a o tom, ako sa dajú využiť na „dobré“ účely.
Je zaujímavé poznamenať, že pred globálnou finančnou krízou v rokoch 2007-2008 používali údajne niektoré banky dotazník PCL-R Roberta D. Harea na to, aby vyberali psychopatických zamestnancov, pretože si od nich sľubovali väčšie zisky. Psychopati údajne priniesli väčšie zisky, ale mysleli pri tom len na svoje vlastné vrecká, takže svojim spoločnostiam neraz spôsobili obrovské straty.
Ako sa správa psychopat?
Či už je to sériový vrah, podvodník z Wall Street alebo korporátny psychopat, existujú spoločné znaky, ktoré sú pre psychopatov typické. Poďme sa však zamerať na prejavy psychopatov v pracovnom prostredí. Práve v práci existuje zrejme najväčšia pravdepodobnosť, že psychopata stretneme, pretože podľa rôznych výskumov sa jedná približne o jedného človeka na sto ľudí.
Výskumník v oblasti kriminálnej psychológie Robert D. Hare uvádza okrem iných nasledujúce prejavy psychopatov na pracovisku. O psychopata sa môže jednať vtedy, ak sa vyskytuje kombinácia mnohých alebo väčšiny týchto prejavov:
- Verejne ponižuje ostatných spolupracovníkov
- Šíri lži, ktoré majú ľuďom ublížiť
- Je bezohľadný, nevykazuje žiadne pocity viny
- Šíri lži, ktoré pomáhajú jeho cieľom
- Často strieda emócie, vďaka čomu manipuluje ľudí alebo im spôsobuje silnú úzkosť
- Cielene izoluje ľudí od zdrojov organizácie
- Aj keď je na vine, rýchlo obviňuje druhých z nedokončenej alebo nepodarenej práce
- Podporuje spolupracovníkov v tom, aby nejakým spôsobom ubližovali svojim kolegom
- Berie si zásluhy za prácu druhých
- Kradne alebo sabotuje prácu druhých
- Nepreberá zodpovednosť za zlé rozhodnutia a chyby
- Vyhráža sa svojim spolupracovníkom stratou práce alebo zlým zápisom v životopise
- Zadáva nesplniteľné pracovné ciele, aby spôsobil, že zamestnanci zlyhajú
- Odmieta chodiť na stretnutia s viac ako jednou osobou
- Odmieta dávať tréning alebo posúvať skúsenosti vybraným jednotlivcom
- Vniká do privátnej sféry druhých
- Používa na manipuláciu sex so spolupracovníkmi
- Vytvára nové idey bez akejkoľvek snahy o ich realizáciu
- Veľmi egoistický a zameraný len na seba
- Často si požičiava peniaze bez zámeru vrátiť ich
- Nemá žiadne morálne alebo etické zábrany pri uzatváraní obchodov
Paul Babiak a Robert D. Hare ďalej v knihe Snakes in suits (Hadi v oblecích) popisujú postup, ktorým psychopati pracujú na svojej ceste k moci v rámci firmy:
- Vstup – Psychopat použije svoje vysoko vyvinuté sociálne schopnosti a šarm, aby získal zamestnanie.
- Zhodnotenie – Psychopat zhodnotí ostatných kolegov a rozdelí si ich na dve skupiny – pešiakov, ktorí mu budú slúžiť a patrónov, ktorí mu budú poskytovať pomoc a ochranu.
- Manipulácia – Psychopat vytvorí fikciu, v ktorej bude propagovať pozitívne informácie o sebe a negatívne o druhých. Využije na to svoju sieť pešiakov a patrónov.
- Konfrontácia – Psychopat začne postupne a premyslene ničiť svojich spolupracovníkov.
- Vzostup – Psychopat zaútočí na pozíciu niektorého zo svojich bývalých patrónov a dostane sa na jeho miesto.
Ako to môže vyzerať v realite?
V dokumente BBC Psychopath je príklad, ktorý sa naozaj stal v jednej spoločnosti a dobre ilustruje, ako psychopat rozmýšľa a aké nástroje používa:
Mladý zamestnanec najskôr zdanlivo omylom vrazí na chodbe do viceprezidenta spoločnosti, pre ktorú robí.
Nadviaže s ním rozhovor a začne viceprezidentovi lichotiť a vyzdvihovať jeho prácu a prínos pre spoločnosť.
Počas rozhovoru ráta s tým, že ho ostatní kolegovia vidia. Jeho cieľom je, aby získali dojem, že má s viceprezidentom osobný vzťah a vďaka tomu má určitý druh vplyvu. (Aj keď v skutočnosti žiadny vplyv nemá.)
Potom ďalej pracuje s touto predstavou a začne na ostatných vytvárať dojem, že má tajné informácie o rôznych veciach, ktoré sa dejú v spoločnosti.
Postupne sa o tieto vymyslené informácie podelí s ostatnými zamestnancami, ktorí mu recipročne tiež dajú tajné informácie, ktoré sú však pravdivé.
Dozvie sa napríklad to, že jeden z viceprezidentov má aféru s kolegyňou.
On sa s touto kolegyňou stane veľmi dobrým kamarátom a začne jej postupne podsúvať pozitívne informácie o sebe a negatívne informácie o svojom šéfovi, na ktorého miesto sa chce dostať.
Podobnými spôsobmi dokážu psychopati manipulovať s ľuďmi. Vyvolávať o sebe pozitívne zdanie, šíriť lži a polopravdy, prinútiť ľudí, aby robili prácu za nich. Mnohí ľudia na to skočia, pretože:
- chcú mať priazeň niekoho vplyvného (psychopat sa tvári byť vplyvný, aj keď v skutočnosti nie je)
- chcú sami niečím prispieť (psychopat z nich takto vytiahne rôzne informácie)
- chcú byť informovaní (poľahky prijímajú psychopatove lži)
- chcú získať konkurenčnú výhodu, kariérny postup, zvýšenie platu (psychopat im dokáže sľúbiť hory – doly výmenou za rôzne služby)
- chcú byť dôležití (psychopat sa často tvári veľmi dôležito a ľuďom nasľubuje rôzne výhody, ak budú na jeho strane)
Psychopat to často hrá aj na opačnú stranu a vyhráža sa ľuďom, že o tieto výhody prídu.
Ako sa brániť?
Psychopat používa širokú škálu manipulatívnych techník. Je teda dobré mať znalosti o čo najviac technikách, aby sme ich vedeli rýchlo identifikovať. Znalosti pritom nemusia byť hĺbkové. Stačí si uvedomiť, že na nás niekto skúša používať komunikáciu, ktorá je manipulatívna. To nám poskytne potrebný odstup a flexibilitu pri reakcii.
Omnoho dôležitejšie je však poznanie svojich vlastných slabín, ktoré psychopati tak často využívajú. Psychopat dokáže ľudí zmanipulovať práve vďaka ich túžbam po úspechu, dôležitosti, náklonnosti, atď. Ak vám niekto začne sľubovať všetko, po čom túžite, mal by sa u vás automaticky aktivovať alarm. Zbystrite pozornosť a zamyslite sa, kde by mohol byť háčik. Začnite viac pozorovať, čo sa deje a vyvarujte sa rýchlych, nepremyslených rozhodnutí.
Psychopati nemajú radi čakanie. Ak vám niečo ponúknu a získajú pocit, že sa vám to páči, budú chcieť, aby ste do toho išli hneď. Bežný človek potrebuje určitý čas na budovanie si vzájomného vzťahu, dôvery, priateľstva. Psychopatovi je to jedno – vzťah budovať nechce (aj keď navonok vám môže tvrdiť pravý opak) a zároveň chce čo najskôr vidieť výsledky svojho konania.
Ďalším alarmom by malo byť, ak si s niekým cudzím rozumiete extrémne rýchlo. Môže to samozrejme byť o tom, že ste proste na jednej vlne alebo jeden z vás či dokonca obaja ovládate rôzne psychologické nástroje na rýchlejšie nadväzovanie vzťahov. Alarm nemusí znamenať odtiahnutie sa, ale ide o to, aby ste sa začnali viac vedome zameriavať na to, čo sa deje.
Ak máte podozrenie, že ste zapojení v hre psychopata, je najlepšie snažiť sa mať s ním čo najmenšiu styčnú plochu. Ak by ste na neho začali otvorene útočiť, bral by to ako vzrušujúcu výzvu pokoriť vás. Nech už podniknete čokoľvek, nemali by ste to robiť sami. Kroky je dôležité podnikať spoločne s kolegami, nadriadenými, prípadne externými expertmi. Nastavte si vo firme kultúru postavenú na pevných vzťahoch, dôvere a vzájomnom rešpekte.
Aké sú rozdieli medzi človekom s disociálnou poruchov osobnosti a osobnosti človeka so schizofréniou ( okrem psychotických príznakov: bludy ,halucinácie,dezorganizácia… ) ? Teda aký je rozdiel medzi človekom ktorý sa narodil (alebo stal , jednoducho sa mu nevyvinulo svedomie) disociálnym a človekom ktorému absentuje svedomie (celkovo nadvedomie a aj vedomie je zredukované ) v dôsledku psychotického ochorenia ? Určite nemusí mať tým pádom všetky známky ,,psychopatie“ , no zaujímalo by ma ktoré sú spoločné a či sa rozsah mení hĺbkou sna (psychózy ) . Môže byť niekto súčasne disociálnym a psychotikom ? Keď si vezmem napríklad, že psychóza zlepšuje funkciu/vzniká z prílišnej funkcie pravej hemisféry – teda napríklad úprimné staranie sa som videla u viacerých psychotikov ktorých poznám a ani u jedného ,,disociála“ . Môže sa celkovo vyskytovať vôbec porucha osobnosti a psychóza súčasne u jednej osoby ? Nie je to len istý ,,podstupeň“ ? Môže sa vyskytovať porucha osobnosti a psychotické stavy navodené stresom u jednej osoby ( napríklad porucha daná disharmonickým vývojom osobnosti je vrodená a psychóza môže byť získaná ) ? A ospravedlňujem sa ak je môj komentár nie je úplne k téme.
http://psych.fss.muni.cz/psychologie-prace/pro-verejnost/myty/mytus-na-vysokych-manazerskych-pozicich-je-spousta-psychopatu
Ďakujem za tip, nájdem si čas a preskúmam tému ešte hlbšie, a prípadne na základe toho upravím názov a časti obsahu článku.
Velmi pekne spracované, đakujem za info.