Načo sú človeku logické argumenty, svedomité zbieranie podkladov či perfektná príprava na rozhovor, keď niekedy stačí primitívny útok, aby celé úsilie zmaril. Predstavte si nasledujúcu situáciu, ktorá sa odohrá na stretnutí tímu po tom, ako jeden z členov otvorene pomenuje problém s financovaním nového projektu a podloží ho údajmi. Nadriadený nechce v žiadnom prípade pripustiť zdržanie ani vznik pochybností medzi ostatnými členmi a zaútočí na kolegu:

„Vajce chce poučovať sliepku. Celý deň ste tam zalezený vo svojej diere a teraz nás tu chcete oboznamovať so svojimi štatistikami a údajmi. Keď niečo skutočné dosiahnete, niečo čo bude prínosom pre tím, potom vylezte.“

Takýto útok nemá nič spoločné s férovosťou, ale často dokáže byť veľmi efektívny. Ak je niekto v skupine outsider, môže sa ľahko stať obeťou zahanbenia.

Stretli sme sa s tým mnohokrát, v práci, v škole, aj v iných oblastiach, napríklad v politike:

„Mohol by si sa, prosím ťa, vyjadrovať len k tomu, o čom aj niečo vieš? Nič v zlom, ale týmito tvojimi pripomienkami len márniš náš čas!“

„Pani učiteľka, my nemáme päť rokov, aby sme robili takéto aktivity. To nám neviete dať niečo normálne?!“

„To som mala zase akého vola vyvolať! Sadni si a buď rád, že ti dám iba jednu päťku!“

„Vy už nie ste opozičný, vy ste absolútne protivládny denník. A to, čo píšete, aké nezmysly, aké klamstvá sa vo vašom denníku pravidelne objavujú, to už jednoducho nemá konca kraja.“

Existuje množstvo ďalších spôsobov, ako druhých ľudí zahanbiť: parodovanie správania druhých, rôzne urážlivé vtipy, hanlivé slová a nadávky, prezývky, priame urážky, poukazovanie na nedostatky a chyby, zosmiešňovanie…

Vo všetkých prípadoch je potrebná určitá sociálna dynamika. Táto taktika funguje oveľa lepšie v skupine ľudí, ako vo dvojici. Manipulátor musí počítať s podporou ostatných ľudí v skupine alebo mať značnú autoritu. Preto sa táto technika dá robiť iba veľmi ťažko z pozície človeka, s ktorým ostatní nesúhlasia.

Ako sa môžeme brániť?

Keďže sa často jedná o nepríjemný priamy útok, dôjde u väčšiny ľudí ku okamžitej aktivácii obranných mechanizmov. Tá spôsobuje, že na útok reagujú protiútokom alebo útekom. Protiútok však väčšinou vyvolá akurát silnejšiu odvetu. Útek – stiahnutie sa zo situácie – zase splní očakávania manipulátora. Obe tieto reakcie sú kauzálne a manipulátor počíta s tým, že jedna z nich nastane.

Najefektívnejšími formami obrany sú preto:

Ignorovať a pokračovať: Nevyjadrujeme sa k poznámke a vecne pokračujeme.

Súhlasiť a pokračovať: Pokojne povieme niečo v zmysle: „Súhlasím, myslíte si, že som neskúsený a hlúpy. A zároveň si myslím, že to čo hovorím, je dôležité.“ a môžeme pokračovať.

Prerušenie alebo ukončenie rozhovoru: Táto taktika je efektívna v prípade, že náš ústup zo situácie neznamená automatické nesplnenie vašich cieľov. Napríklad pri vyjednávaní, na ktorom záleží aj druhej strane.

Reakcia pomocou humoru: Toto riešenie môže byť veľmi efektívne, ale vyžaduje pokročilejšie komunikačné schopnosti.

Rôzne formy slovnej sebaobrany: Slovná sebaobrana je v podstate protiútok – nejedná sa o asertívny prístup. Niekedy môže byť však aj takáto reakcia na mieste. Zväčša je to v prípadoch, keď máte veľmi limitovaný čas na reakciu, ako napríklad pred televíznymi kamerami. Viac o slovnej sebaobrane si môžete prečítať v knihe Jak na „špinavé“ triky a útoky v komunikaci.

Takmer určite sa bude správanie manipulátora opakovať. Je dôležité nenechať sa vyprovokovať a vždy na neho reagovať podobným pokojným spôsobom. Postupom času mu dáte jasne najavo, že táto taktika na vás nefunguje a útoky vymiznú.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.