Stalo sa vám už, že ste sa cítili byť uviaznutí v komunikačnej situácii, z ktorej neexistovala ani jedna rozumná cesta von? Je možné, že ste sa stretli s dvojnou väzbou.
Dvojná väzba pozostáva z dvoch alebo viacerých správ, ktoré sú navzájom v rozpore. Jedna správa pritom často priamo alebo nepriamo úplne protirečí druhej. Navyše sú správy často na rôznych úrovniach abstrakcie. Jedna správa môže byť vyslovená verbálne a môže sa priamo týkať vzťahu dvoch osôb, zatiaľ čo druhá správa je nevyslovené spoločenské pravidlo alebo je na úrovni neverbálnej komunikácie.
Najlepšie bude, keď si dvojnú väzbu ukážeme na príkladoch:
1. Rodič povie dieťaťu: „Musíš ma milovať.“ – Tu ide vyslovená správa „musíš milovať“ proti nevyslovenému predpokladu, že láska je spontánny pocit a človek ho nemôže cítiť na príkaz. Ak milujeme na príkaz, nie je to skutočná láska. Nech teda v tejto situácii zareagujeme akokoľvek, zlyháme.
2. Dvojná väzba môže taktiež vzniknúť v situácii, keď jeden partner očakáva od druhého partnera, že splní jeho túžby bez toho, aby mu o nich povedal. Keď jeden potom povie: „Nechcem, aby si to robil preto, že to chcem ja, ale rob to preto, že to chceš ty.“, dostane druhého partnera do dvojnej väzby. Ak následne partner splní túžby druhého, tak je to často vnímané ako nespontánne – „urobil to preto, lebo som mu to povedal“. Ak ich nesplní, taktiež zlyhá uspokojiť partnerove túžby.
3. Nadriadený hovorí podriadenému: „Ak budete hovoriť o problémoch našej firmy, bude to mať negatívne následky pre každého zamestnanca a ublíži to celej firme.“ Na jednej strane existujú problémy firmy, ktoré majú podľa podriadeného negatívny vplyv a preto by ich rád riešil. Na druhej strane sú dve ďalšie protichodné posolstvá. Prvé je nevyslovené posolstvo, že toto je názor autority a druhým je vyslovené posolstvo, že firme vlastne ublížime. Zdanlivo vzniká situácia bez východiska, pretože akokoľvek sa rozhodneme, tak to pre nás bude zlé.
Dvojná väzba je odlišná od situácie typu „prehra – prehra“ v tom, že jednotlivé možnosti často nie sú jasne uchopiteľné – sú napríklad značne abstraktné, neverbálne, predpokladané. Navyše, často nastáva vo vzťahoch, ktoré nemôžeme alebo nechceme opustiť, napríklad rodič – dieťa, učiteľ – žiak, riaditeľ – zamestnanec.
Dvojnú väzbu by sme mohli technicky definovať ako situáciu, v ktorej:
1. Ak vykonáme nejakú akciu, budú nasledovať negatívne dôsledky. (Budeme hovoriť o problémoch firmy, získame si nepriazeň nadriadeného a ohrozíme firmu.)
2. Ak nevykonáme žiadnu akciu, budú nasledovať negatívne dôsledky. (Nebudeme hovoriť, firma bude v problémoch a my s ňou.)
3. Ak vyjadríme protirečenie, budú nasledovať negatívne dôsledky. (Ak by sme o celom probléme mali hovoriť, tak by sme museli hovoriť aj o problémoch firmy, ohroziť ju a nadriadený by sa nahneval.)
4. Nemôžeme opustiť situáciu. (Z určitých dôvodov nechceme podať výpoveď. Silný dôvod by mohol byť napríklad pocit zodpovednosti, pretože si uvedomujeme, že firma bez nás skrachuje. Alebo strach zo straty zamestnania, neschopnosti splácať dlhy, pomsty zo strany nadriadeného, atď…)
Pozrime si ešte jeden príklad:
1. Prídete k lekárovi so závažnými príznakmi a on vám povie, že ste mali prísť skôr.
2. Prídete k lekárovi so slabými príznakmi a on vám povie, že vám nič nie je alebo vás označí za hypochondra, ktorý zneužíva zdravotný systém a okráda ho o čas.
3. Ak mu poviete o tomto protirečení, budete označený ako nekooperatívny pacient.
4. Stále však potrebujete lekársku starostlivosť, pretože sa necítite dobre.
Celá táto situácia môže byť podporená tým, že z nejakého dôvodu by bol lekár v príklade jediný lekár, ktorého môžete kontaktovať. Napríklad kvôli vzdialenosti, tradícii, tlaku rodiny alebo nejakej zmluvy.
Zo všetkých týchto príkladov je evidentné, že do pasce dvojnej väzby sa omnoho jednoduchšie dostanú ľudia, ktorí sú od druhých v niečom závislí a nemôžu zo vzťahu odísť – najčastejšie deti. Samozrejme, ani rodičia nemôžu odísť zo vzťahu so svojimi deťmi a tiež sa niekedy dostanú do situácie dvojnej väzby.
Dvojná väzba sa často vyskytuje vo vzťahu tyran – týraný. Tyran začne vzťah s týraným často tak, že mu poskytuje rôzne výhody. U detí to môžu byť sladkosti alebo hračky, u dospelých peniaze, dary, služby alebo pocit istoty. Následne príde k nejakej ľahkej forme týrania. Ak týraný začne protestovať, tak je odpoveďou často: „Keby si to nechcel, tak by si už dávno odišiel.“ alebo: „Tak si nemal prijímať to, čo som ti dal. Teraz ti aj tak nikto neuverí, že nechceš to, čo robím.“ Potom nasleduje ďalšia várka výhod a darov, nasledovaná o niečo silnejším týraním. Čím viac sa tento cyklus bude opakovať, tým silnejší spravidla bude.
Myslím, že stojí za to zamyslieť sa nad tým, kde všade sa stretávame s týmto princípom v jemnejších formách. Svoje nápady môžete napísať do komentárov.
Teraz si môžete zatrénovať v krátkom kvíze
|
Teraz môžete opäť spustiť kvíz. |
Ako sa brániť?
Prvým krokom obrany proti dvojnej väzbe je veľmi podrobne analyzovať všetky jej časti:
Protirečiace si príkazy alebo požiadavky
Dôsledky a tresty, ktoré môžu nastať
Dôsledky a tresty, ktoré by mohli vzniknúť, keď pomenujeme protirečenie
Dôvody, pre ktoré sa nám zdá byť zložité opustiť situáciu
Je výborné, ak zistíte, že niektorá časť dvojnej väzby chýba alebo je slabá, a nepredstavuje reálne ohrozenie. Otvára sa vďaka tomu možnosť úniku.
Opakované skúsenosti s dvojnou väzbou môžu viesť k pocitu bezmocnosti, aj keď je aktuálna situácia v niečom odlišná. Tieto odlišnosti však môžu byť kľúčom k úspešnej obrane.
Druhým krokom je využiť niektoré z nasledujúcich možností.
1. Je dobré si uvedomiť, že problém nie je vo vás. Nezabúdajte, že problém je v samotnej situácii.
2. Prehodnoťte jednotlivé možnosti. Je naozaj pravda, že dôsledky budú veľmi nepríjemné?
3. Predefinujte si dôsledky, skúste sa na ne pozrieť z iného uhla pohľadu. Dospelý človek má rôzne možnosti, ako získať naplnenie svojich potrieb (napr. zmena partnera, zamestnania). U detí je to podstatne zložitejšie (zmena rodiča prichádza do úvahy iba veľmi ťažko).
4. Zmeňte zameranie svojej pozornosti. V niektorých prípadoch sa dá pozornosť zamerať na iné možnosti, než aké poskytuje dvojná väzba. V príklade s lekárom by ste mohli navrhnúť: „Zamerajme sa na aktuálne symptómy a na to, ako ich liečiť.“
5. Hľadajte spojencov alebo externú pomoc, ktorá vás podporí alebo vám objasní situáciu.
6. Odchod zo situácie. V niektorých prípadoch je dobrým riešením. Svet je veľký a možností je nespočetne veľa, tak prečo ostávať v situácii, ktorá nás ničí?
|
Teraz môžete opäť spustiť kvíz. |
Tréning
Minivýzva
Zamyslite sa nad podobnými situáciami vo vašom živote. Cítlili ste sa byť niekedy v situácii, ktorej každé riešenie bolo zlyhaním? Spravte si podrobnú analýzu tejto situácie. Obsahuje táto situácia prvky dvojnej väzby? Aké možnosti riešenia vám napadajú?
Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.
Zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/Double_bind
Niekoľkokrát v živote som sa stretla s ľuďmi, ktorí v komunikácii využívali formu dvojnej väzby, cítila som sa zahnaná do kúta bez možnosti akejkoľvek obrany, neskôr som sa viac zamýšľala nad tým, prečo to vlastne tí ľudia využívajú, aké z toho majú výhody? Majú z toho dobrý pocit, že ten druhý je na tom mizerne? Myslím si, že ani teraz by som takú situáciu nevedela riešiť. Zvolíš si voľbu A) ? – problém, zvolíš si voľbu B) ? – tiež problém…..navyše kompromis neexistuje. Len bezmocnosť.
Ďakujem za prínosný komentár, dvojná väzba je značne zložitá a aj veľmi zaujímavá téma. Gregory Bateson, ktorý ako prvý popísal teóriu dvojnej väzby hovoril, že vlastnosťou života je dostávať sa do situácií dvojnej väzby. Každý druh je z času na čas postavený vďaka prírodným zmenám pred otázku – zmeníš sa alebo vymrieš? Nech si vyberie ktorúkoľvek možnosť, tak či tak jeho aktuálna forma bytia zanikne.
Niekedy je ťažké povedať, či ľudia vytvárajú dvojné väzby zámerne, alebo sú proste zvyknutí takým spôsobom komunikovať. Ak to využívajú cielene, je to samozrejme o to horšie. Výhody sú asi najčastejšie pocit kontroly, nadradenosti, niekedy možno len vybitie vlastných negatívnych emócií.
Pre zaujímavosť – pri písaní článku o psychopatoch sme si uvedomili, že psychopat je voči dvojnej väzbe do veľkej miery imúnny. Keďže necíti vinu, nemá morálne zábrany a aj jeho strach je výrazne zredukovaný, tak si jednoducho vyberie takú možnosť, ktorá mu prinesie najväčší zisk a často ešte po ceste zmanipuluje človeka, ktorý ho do dvojnej väzby dostal.
I JUST bought one of these and am waiting with baited breath for it to arrive. A nice medium flex nib. Cannot wait to sit down and write poetry with it. I’m drooling!
I love posts like these–and it's funny how sometimes there's a theme in your writing and you don't even realize it until you're done or someone else points it out! I had a similar conversation with Cynthia Hand about that recently, hah.Enjoyed the interview–the book looks very cute, too!Wendy @
Napadol ma jeden príklad dvojnej väzby v oblasti rodiny. Hlavne v roli dieťaťa pri objasňovaní známok. Dieťa príde domov povie že dostalo zlú známku z testu a rodič sa opýta čo dostali ostatní. Dieťa si zapamätá, že sa rodič pýtal na ostatných a na ďalší krát povie že aj ostatní dostali zlú známku, na čo rodič odpovie že ostatní ho nezaujímajú, zaujíma ho len jeho dieťa a jeho známky. Dieťa je v bezvýchodiskovej situácií sa brániť a musí len prikývnuť. (Neviem či je naozaj dvojná väzba ale myslím že to stojí za prehodnotenie)
Podľa mňa to je dobrý príklad komunikácie, ktorá má viaceré prvky dvojnej väzby.
Riešením pre dieťa by síce bolo dostať dobrú známku, ale môže to byť pre neho zložité.
Komunikačný problém je tu najmä v tom, že rodič raz hodnotí výsledok v porovnaní s druhými a raz nie – jeho hodnotenie je také, aké sa mu hodí a z pohľadu dieťaťa je vždy negatívne.
Navyše, dieťa zrejme nie je v pozícii, aby rodičovi povedalo, že ho raz hodnotí tak druhý krát inak. Aj keby to povedalo, rodič by to označil za nepodstatné.
A pasca sa uzatvára tým, že dieťa je závislé na rodičoch, takže zo vzťahu nemôže vystúpiť.
Páči sa mi tento príklad, ďakujem za podnetný komentár 🙂
Pravdepodobne som zažila dvojnú väzbu v partnerskom vzťahu. Na jednej strane partner vyžadoval viac slobody, cítil sa byť mnou tlačený a na druhej strane vyžadoval moju prítomnosť, keď ju on potreboval. Ale ak som mu dala priestor, aby si robil svoje veci, alebo ak som bola s ním, nikdy vlastne nebolo dobre. Koniec koncov bol vždy problém, buď som mala na neho málo času alebo som ho tlačila, keď som bola s ním. Často som nevedela, čo mám spraviť, aby bolo dobre a cítila som sa zúfalo.
Ďakujem za komentár. Myslím, že to, čo popisujete, je ukážkový príklad dvojnej väzby a najmä nepríjemných pocitov, ktoré dokáže vyvolávať.
Mohli by ste mi povedať, čo v takej situácii robiť? Správne asertívne komunikovať, povedať, ako to vnímam? To som nevedela, bála som sa, aby som netlačila. Alebo odísť? Čo som takisto nevedela. 🙂
V podstate by som reagoval tak, ako ste napísali. Najskôr by som sa snažil čo najúprimnejšie (a zároveň asertívne, čiže neutrálnym jazykom) popísať, ako sa cítim, čo sa vo mne deje a taktiež vyjadriť svoj zámer. Veľmi by som si však dával pozor na to, aby to nevyznelo ako výčitka, pretože to nie je môj úmysel. Druhý nie je zodpovedný za moje pocity. Ďalšie kroky by záležali od reakcie. Ak by druhý dlhodobo aktívne bránil riešeniu problémov a nemal by vôbec záujem o to, ako sa cítim a čo si myslím, tak by som z takého vzťahu odišiel.
Strach tu samozrejme zohráva svoju rolu a môžeme ho prirodzene cítiť. Na druhej strane, práve strach z úprimnej komunikácie môže podľa mňa spôsobiť, že spolu budeme hrať nejakú neúprimnú hru a zamotáme sa hlbšie do problémov.
Ďakujem za odpoveď! Áno, najlepšie je hovoriť otvorene, to som si teraz uvedomila a preto som aj tu. 🙂 Chcela by som sa to naučiť. Otvorene sa bojím hovoriť vo vzťahu, na ktorom mi záleží, aby som ho nestratila, a to je asi práve aj chyba. Potom prídu negatívne emócie a pri tých sa často ťažko hovorí neutrálnym jazykom a bez výčitiek. Ten vzťah potom skončí a už nemám inú možnosť, len odísť.
Toto je ťažký článok, snáď najťažší zo všetkých. Paradoxom je, že s uvedomenim si rôznych súvislostí vyvstala aj ďalšia fáza na ceste sebaprijatia. Naozaj sa to javí tak, že všetko je o pokusoch sebavyjadrenia a je to zakaždým hodnotná skúsenosť aj do budúcna, na ktorej sa da stavať.