Zabili by ste človeka, keby vám to niekto druhý prikázal? Drvivá väčšina z vás určite nie. Ale ako je možné, že mnohé výskumy ukazujú presný opak? Stačí napríklad, aby vám inštrukcie zadával nieto s autoritou. Neveríte? Ani ľudia čítajúci si pokyny k slávnemu experimentu Stanleyho Milgrama (1961) tomu neverili. Experiment spočíval v tom, že študent bude na základe pokynov vedca dávať elektrošoky testovanému subjektu (ktorý bol v skutočnosti herec) za každú nesprávnu odpoveď na položenú otázku. Navyše bude každý ďalší elektrošok o 15 voltov silnejší.

Rôzni odborníci pred experimentom odhadovali, že na najvyššiu úroveň šoku (450 voltov) sa dostanú iba 1-2 percentá účastníkov. Na tejto úrovni už herec ani nekričal, iba ležal ochromený v testovacom kresle. Aké percento účastníkov sa podľa vás dostalo až na túto úroveň?

Rozhodujúcu úlohu v tomto experimente hrala rola vedca – autority, ktorý účastníkovi dával jasnú inštrukciu pokračovať. Ani jeden zo 40-tich účastníkov v prvom experimente sa proti vedcovi nevzbúril aj napriek tomu, že pred sebou videli človeka v neznesiteľných bolestiach. Zdá sa, že každý z nich rátal s tým, že vedec presne vie, čo robí. Účastník sa tak stal len „nástrojom“ v jeho rukách. A to nakoniec spôsobilo, že sa na najvyššiu úroveň šoku dostali približne dve tretiny účastníkov!

S princípom autority sa stretávame neustále. A treba dodať, že princíp autority je v našich životoch veľmi dôležitý. Nejde totiž o to spochybňovať každé vyjadrenie policajtov, lekárov, vedcov, riaditeľov alebo učiteľov. Je úplne prirodzené, že v rôznych oblastiach života existujú rôzne autority a často je užitočné počúvať ich rady.

Na čo si treba dávať pozor?

1. Na falošné autority

Existujú skutočné autority, a potom existujú ľudia, ktorí sa chcú autoritám čo najviac podobať. Títo ľudia si privlastňujú určité znaky autorít. V reklamách napríklad často nájdeme hercov oblečených v bielych pláštoch, ktorí nám vysvetľujú, aké rôzne výhody má ich produkt. Biely plášť v nás vyvoláva podvedome pocit, že sa jedná o nejakého vedca alebo doktora, ktorý danej téme rozumie. V obchode sa tento princíp využíva neustále a na mnohých úrovniach. Obchodníci chodia často v drahých oblekoch, jazdia na luxusných autách alebo sa pýšia rôznymi certifikátmi vyvesenými na stene v kancelárii. To všetko podporuje naše presvedčenie, že tohto človeka sa oplatí počúvať.

O sile tohto princípu dobre vypovedá to, že kvalifikácia autority často vôbec nesúvisí s tým, o čom sa nás snaží presvedčiť. Mnohé celebrity hovoria v reklamách o produktoch, ktoré nikdy nevideli ani nepoužívali. Ide tu samozrejme len o biznis, ale ten funguje výborne. Málokto si totiž kladie otázku, či známy človek vôbec videl to, čo propaguje.

Princíp autority niekedy veľmi úzko súvisí s princípom sociálneho schválenia. Človek, ktorý chce pôsobiť ako autorita, môže mať skupinu dopredu dohodnutých ľudí, ktorí sa k nemu správajú ako k autorite. Môžu ho oslovovať titulmi, hovoriť o jeho kvalifikácii alebo sa k nemu správať ako k lídrovi, napríklad tak, že sa ho budú neustále pýtať na jeho názor a on bude samozrejme ochotne dávať rady.

2. Na skutočné autority, ktoré zneužívajú svoje postavenie

Aj ľudia, ktorí majú skutočnú autoritu, ju môžu manipulatívne zneužívať. V obrane nám najviac pomôže vzdelanie, skúsenosti, určitá dávka skepticizmu a schopnosť určiť si hranice. Áno, je toho veľmi veľa, ale pri tak komplexnom princípe, ktorý je vitálnou súčasťou spoločnosti, sa len ťažko hľadajú jednoduché riešenia.

Ak napríklad vieme, aké práva a povinnosti má daná autorita, tak jej môžeme vyhovieť iba v tom, v čom musíme. Jasné vnútorné hranice a k tomu trocha sebavedomia nám môžu výrazne pomôcť v odolávaní neadekvátnym požiadavkám autorít.

Rozpoznávanie a obranu proti princípu autority si môžete zatrénovať v kvíze Princíp autority.

Spoznajte ďalšie princípy ovplyvňovania v článku: 6 dôležitých princípov ovplyvňovania