Nedávno sme na internete natrafili na diskusiu, ktorá sa zo začiatku rozvíjala pomerne konštruktívne. Písali do nej rôzni prispievatelia, každý mal iné nápady a názory, no zároveň nechával priestor aj na uhly pohľadu druhých.

Po niekoľkých komentároch pribudol do diskusie jeden diskutér, volajme ho napríklad Milan, ktorý napísal neúmerne dlhý príspevok, v ktorom vyjadril názor diametrálne odlišný od všetkých predošlých. Niekto na to hneď zareagoval a snažil sa mu oponovať. Milan odpísal ďalším dlhým príspevkom. Zareagoval niekto iný. Opäť zareagoval Milan. To, čo na začiatku vyzeralo ako konštruktívna diskusia sa zmenilo na konflikt dvoch strán. Na tom by nemuselo byť nič zlé, pokiaľ by sa diskusia stále držala vo vecnej a rovnocennej rovine. Milanove príspevky však boli veľmi ďaleko od asertívnych a už na prvý pohľad z nich na nás vyskakovali ukážkové príklady manipulatívnych techník. Také ukážkové, že sme sa rozhodli tu niektoré časti jeho príspevkov rozanalyzovať.

Diskusia bola na tému slovenského školstva a ako s ním ďalej. V prvom príspevku Milan píše:

Najviac hlupákov pokope? No predsa v školstve! Iniciatíva bratislavských učiteľov je hlúposť. Na to mohli prísť iba idioti. Obyčajné sprosté a priehľadné politikárčenie. Práve to je to, čo politická moc, a je jedno ktorá, potrebuje. Nejednotná, rozbitá masa, kde jedni ťahajú vľavo, druhí vpravo, tretí, dopredu a štvrtí dozadu. Tak čo tu máme: OZPŠaV, Nezávislé školské odbory, impotentnú Slovenskú komoru učiteľov na čele s nemožnou Barancovou, a teraz aj zopár krikľúňov z Bratislavy. vy ste všetci doslovne padli na hlavu. Tým, že ste sa rozdrobili, ste si podpísali nad sebou ortieľ smrti.

Hneď na začiatok použil veľmi silné hodnotenie, ktoré má tendenciu vyvolávať emócie (najmä hnev) nielen u odporcov jeho názoru, ale aj u tých, ktorí by s ním súhlasili. Takýmto spôsobom v smeruje diskusiu k emocionalite namiesto racionality. Ďalej píše aj:

Pripravte sa na to, že po voľbách príde k odňatiu škôl obciam a véúcéčkam, že ich prevezme ministerstvo školstva a vykoná radikálny rez v počte škôl.

To je začiatok druhej emocionálnej línie zameranej na strach, ktorá bude ešte pokračovať. O pár viet ďalej vidíme ukážkovú otrávenú studňu:

Lebo iba idiot môže súhlasiť s tým, že v bežnom okresnom meste je päť stredných škôl a tri gymnáziá.

A druhá línia, zameraná na emóciu strachu pokračuje:

Pripravte sa na to vážení, že tretina učiteľov bude zo služieb školstva prepustená. Načo toľko rečí, treba už konečne spraviť radikálny rez a znížiť počet škôl. Tých učiteľov, ktorí zostanú, bude možné dobre zaplatiť.

V ďalšom príspevku Milan napísal:

V Bratislave je 60 verejných základných škôl, 15 verejných gymnázií a 35 verejných stredných odborných škôl. Takéto niečo je bohapusté plytvanie finančnými prostriedkami štátu.

Používa hneď na začiatok presné čísla, no neuvádza zdroj, z ktorého tieto čísla má. Uvádza ich mimo akéhokoľvek rámca (napríklad koľko je v týchto školách dokopy žiakov a pod). Tieto čísla teda neposkytujú ucelený obraz situácie a ani nie sú úplne presné, avšak pôsobia oveľa dôveryhodnejšie, ako keby iba napísal, že škôl je veľa. Vzápätí na základe predošlého údaju vynáša s istotou tvrdenie, ktoré korešponduje s populárnym názorom, že v štáte sa plytvá. Ďalej Milanov príspevok pokračuje:

Navrhujem vláde SMERu, aby po parlamentných voľbách, ak ich teda vyhrá, bezodkladne zákonom odňala ZŠ obciam a SŠ véúcéčkam. V Bratislave treba podstatne znížiť počet škôl ich spojením, niektoré školy treba zrušiť. Treba vytvoriť veľké školy podľa bratislavských okresov. Takže by bolo päť základných škôl, päť gymnázií a päť stredných odborných škôl. Ušetrilo by sa najmenej sto riaditeľov škôl a najmenej tisícka kadejakých školských príživníkov na funkciách zástupcov riaditeľov, ekonómok, údržbárov, školníkov. A úspora finančných prostriedkov na energie by bola závratná suma. No a samozrejme, najmenej päťsto bratislavských učiteľov by skončilo na dlažbe. Na východnom Slovensku by sa mohli uplatniť v osadníckych montovaných školách.

Na základe predošlého (nepodloženého) tvrdenia o plytvaní prichádza s riešením, ktoré zdanlivo adresuje politikom. Avšak diskusiu čítajú učitelia. Tým pádom sa jedná o silný apel na obavu zo straty zamestnania.

Keď iný diskutér poukazuje na to, že Milanove argumenty sú nepodložené a spochybňuje jeho kompetenciu vyjadrovať sa k téme, Milan reaguje:

Prišiel som do školstva z biznisu. To plytvanie v školstve je neuveriteľné.

Svoju kompetenciu teda obhajuje tým, že má skúsenosti nielen zo školstva, ale aj z biznisu. Snaží sa prezentovať svoju osobu ako istú autoritu, odborníka v tejto oblasti. Stále však nepredkladá žiadne dôkazy. A ďalší podobný výrok v reakcii na iný príspevok:

Ja som do školstva prišiel z biznisu a riadil som výrobu v štyroch dielňach na štyroch miestach v dvoch okresoch.

Opakuje svoj predošlý „argument“ a ešte ho rozširuje o ďalšie informácie, opäť raz s presnými číslami, ktoré si však v danej chvíli čitateľ nevie nijako overiť.

Za povšimnutie stojí aj to, že Milan sa vo svojich príspevkoch veľakrát opakuje, ako napríklad v týchto častiach ďalších príspevkov:

V školstve sa neskutočne plytvá. Je plytvanie, keď je v jednej triede pätnásť detí. A je ešte väčšie plytvanie, keď v jednej budove sídli ZŠ s VJS a v tej istej budove na poschodí sídli ZŠ s VJM.

Ak považuješ opodstatnenosť existencie 60 verejných základných škôl, 15 verejných gymnázií a 35 verejných stredných odborných škôl v Bratislave za normálne, tak potom nepoznáš cenu peňazí. Takéto niečo je bohapusté plytvanie finančnými prostriedkami štátu.

Občas pridá nejaký ten „fakt“ naviac alebo obviní iného diskutéra z neznalosti, no on sám v podstate nenapíše nič nové.

Okrem toho, že bol manipulatívny obsah Milanových príspevkov, veľmi dôležitá je aj forma. Milan v diskusii zaberá veľa priestoru svojimi dlhými a častými príspevkami (13 príspevkov zo 124, ktoré tvoria 3 strany textu z celkových 22,5 strán), čím strháva pozornosť na seba. Ostatní potom namiesto toho, aby písali vlastné príspevky, či reagovali na iných prispievateľov, reagujú na tie jeho (34 príspevkov zo 124 sú reakcie na Milana, pričom z 22,5 strán tvoria 7,5 strany). Napriek tomu, že viacero diskutérov napísalo, že je Milan podľa nich „troll“ alebo nasadený diskutér, podarilo sa mu značne ovplyvniť priebeh a smerovanie diskusie. Takmer polovicu diskusie zaberali jeho príspevky a reakcie na ne. Dokopy bolo v diskusii zapojených okolo 60 ľudí.

Čo robiť keď sa stretnete s takýmto diskutérom, či už na internete alebo osobne?

1. Počúvajte pozorne a uvedomujte si nielen obsah slov, ale aj emocionálnu správu, ktorá je za nimi. Sledujte vlastné reakcie – vyvolávajú vo vás jeho slová nejaké emócie, napríklad hnev, strach alebo ľútosť? Čo by ste mali chuť urobiť, keby ste sa nechali týmito emóciami viesť? Keď si dokážete odpovedať na tieto otázky, je možné, že sa vám podarí odhaliť rečníkov zámer. Vďaka tomu si môžete lepšie zvoliť, čo urobíte a nenechať sa ním ovplyvniť.

2. Všímajte si, aké manipulatívne techniky sú použité. Môžete to poňať ako tréning ich detekcie alebo sa iba potešiť z toho, že ich viete rozpoznať a tým pádom strácajú svoju silu. Ak máte chuť, môžete ich aj v príspevku pomenovať pre ostatných diskutujúcich, ale v tom prípade sa už bude jednať o určitú formu protiútoku, na ktorú bude zrejme manipulátor reagovať.

3. Uvedomte si, aký je váš cieľ. Čo chcete v diskusii, aj voči manipulátorovi dosiahnuť? Je vašim cieľom konštruktívne diskutovať, získavať fakty, rozširovať svoje obzory a spoznávať názory ostatných diskutujúcich? Alebo chcete ostatným ukázať, že sa mýlia a ich názory sú nesprávne? Doporučujeme vám vybrať si konštruktívne ciele – druhý príklad cieľa rozhodne konštruktívny nie je. Ak je vaším cieľom reálna diskusia, môžete reagovať na iných diskutérov a príspevky manipulátora jednoducho ignorovať.

4. Komunikujte pokojne, vecne a asertívne, bez manipulatívnych techník. Ak prijmete štýl komunikácie manipulátora, bude to pre neho voda na mlyn. Konečne bude mať s kým bojovať a dosiahne presne to, čo chcel. Asertívna komunikácia, ako napríklad používanie ja-výrokov alebo vyjadrenie súhlasu s pripojením vlastného názoru, spolu s používaním vierohodných, overených argumentov dá manipulátorovi minimum záchytných bodov, na ktoré by mohol útočiť.

5. Klaďte manipulátorovi otázky. Pýtajte sa na konkrétne príklady, fakty, zdroje informácií. Nejde o to útočiť, ale vecne sa pýtať a žiadať odpovede, neuspokojiť sa s rôznymi úhybnými manévrami. Pokiaľ ide skutočne o manipulátora, nebude pravdepodobne vedieť adekvátne odpovedať (túto situáciu často vidíme aj v politických diskusiách, kde politici zásadne hovoria o niečom úplne inom, ako o tom, na čo sa ich oponent pýtal). Vďaka tomu si môžu uvedomiť i ďalší ľudia, ktorí diskusiu sledujú, že manipulátor naozaj „varí z vody“.

Teraz si môžete zatrénovať na nasledujúcom príspevku. Aké sú v ňom manipulatívne techniky? Aké emócie a pocity vo vás vyvoláva? Ako máte chuť reagovať? A ako by ste mohli reagovať efektívne? 

Tvoje požiadavky sú socialistickou minulosťou. To boli časy, kedy boli v malých obciach dokonca málotriedky s prvým a druhým ročníkom. Potom načas zanikli a po pár rokoch sa znova obnovili. Ja ťa chápem, ale ten komfort, o ktorom píšeš, a ktorý chceš, niekto musí zaplatiť. V našom mestečku boli jedna ZŠ prvý-štvrtý ročník zrušená a bola pripojená k druhej ZŠ. I veru bolo potom kriku i vyhrážky a i petícia boli. Ja som petičiarov vysmial. Ale mestské zastupiteľstvo neustúpilo. Samozrejme, päť učiteliek skončilo na dlažbe. Usporené financie sa investovali do jednej školy. Dnes je tá škola rozprávkový zámoček s novými oknami, novou strechou, ficovským ihriskom (tfuj!), kopou počítačov, tabletov a interaktívnych tabúľ. Ja som rozmenil na drobné, o čom reforma školstva je. Je aj o drastickom znížení počtu škôl. A aha ho, konečne vám začína svitať. A o tom mi v mojich príspevkoch išlo.

Chceš ešte viac zdokonaliť svoje komunikačné schopnosti? Môžeš sa prihlásiť do hravého online tréningu alebo do mailingu a nič nové ti neunikne.

Páči sa ti článok? Budeme radi, ak o ňom povieš ostatným.